Vzácny pozostatok po vzniku Zeme

Nové pozorovania odhalili, že asteroid Lutetia je úlomok z rovnakého materiálu, z akého vznikali planéty Zem, Venuša či Merkúr. Astronómovia sa snažia vysvetliť, ako sa dostal do pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

Astronómovia skombinovali údaje získané európskou sondou Rosetta s 3,6 metrovým  ďalekohľadom NTT (New Technology Telescope) z observatória ESO na La Silla v Čile s ďalšími teleskopmi a zistili, že vlastnosti tohto asteroidu sa nápadne podobajú jednému vzácnemu typu meteoritov nachádzaných na Zemi. O tých sa predpokladá, že vznikli vo vnútornej časti Slnečnej sústavy. Na súčasnú dráhu v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom sa teda Lutetia musela dostať postupne v určitom období svojho vývoja. Skupina astronómov z francúzskych a severoamerických univerzít detailne študovala vo veľmi širokom rozsahu vlnových dĺžok tento neobvyklý asteroid. Cieľom bolo zhromaždiť dostatok informácií o zložení tohto telesa, preto sa spojili vedci z rôznych pracovísk na svete. Spektrum asteroidu potom porovnali s detailnými laboratórnymi spektrami meteoritov nájdených na Zemi. V celom rozsahu sledovaných vlnových dĺžok sa s Lutetiou zhodoval jediný typ meteoritu označovaný ako enstatický chondrit. Meteority tohto typu predstavujú materiál, o ktorom je známe, že pochádza z raných fáz vývoja Slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že sa vytváral blízko mladého Slnka a tvoril jednu z hlavných zložiek pri formovaní kamenných planét, predovšetkým Zeme, Venuše a Merkúra. Zdá sa teda, že Lutetia nepochádza z hlavného pásu asteroidov, kde ju pozorujeme teraz, ale že vznikla oveľa bližšie k Slnku. Ako však Lutetia unikla z vnútorných častí Slnečnej sústavy a dostala sa až do pásu  asteroidov? pýta sa Pierre Vernazza (ESO), hlavný autor článku. Astronómovia odhadujú, že len asi dve percentá telies vzniknutých na rovnakom mieste ako Zem skončili v hlavnom páse. Väčšina telies z vnútornej Slnečnej sústavy zanikla v priebehu miliónov rokov, keď sa postupne stali súčasťou vznikajúcich planét. Niektoré z veľkých objektov s priemerom okolo 100 km však boli, naopak, vymrštené na bezpečnejšie obežné dráhy vo väčšej vzdialenosti od Slnka. Lutetia s priemerom (presnejšie s najväčším rozmerom) 120 km mohla byť vyhodená z vnútorných častí mladej Slnečnej sústavy potom, čo sa stretla s jednou z veľkých planét, ktorá výrazne zmenila jej dráhu. Svoju rolu pri formovaní a výrazných zmenách dráhy Lutetie mohlo zohrať aj stretnutie s mladým Jupiterom pri jeho migrácii na súčasnú dráhu.

Viac o asteroide, ktorý je z rovnakého materiálu ako naša rodná planéta, sa dočítate v časopise Quark.