Prehistorické pompeje

Spodnokriedové sopečné vrstvy na lokalite Sihetun, Liaoning, Čína

Keby sme zisťovali, ktoré zo súčasných miest na Zemi predstavuje Eldorádo prehistorických nálezísk, pričom kritériom výberu by bolo množstvo, kvalita a význam nálezov, voľba by padla na čínsku provinciu Liaoning.

Kukuričnatú oblasť na severovýchode Číny poznajú paleontológovia oddávna. Boli to však až dinosaury, ktoré jej priniesli medzinárodnú slávu. Skameneliny stavovcov, bezstavovcov a rastlín z Liaoningu sú unikátne svojou kompletnosťou, počtom i farebnosťou. Sú pozostatkom mimoriadne dobre zachovaného pravekého ekosystému a dôkazom prehistorického života zo začiatku kriedového obdobia, o ktorom sa nám ani nesnívalo. Pred rokom 1956 bolo toto územie súčasťou province Jehol (v preklade horúca rieka). Takáto provincia už neexistuje, ale jej názov prežil. Označuje v súčasnosti unikátne spoločenstvo pradávnych organizmov, známych ako jeholská (džeholská) biota.

Placentálny cicavec Eomaia z Liaoningu

Skaza a znovuzrodenie

Skameneliny (fosílie) sú v Liaoningu ukryté v mohutných sopečných a riečno-jazerných vrstvách. Tieto vrstvy vyplnili rozsiahlu panvu v období intenzívnych erupcií. Sopečná aktivita sa tam začala pred 131 miliónmi rokov a narastala v priebehu raného obdobia kriedy. Prvé tri erupčné cykly dali vznik formácii Dabeigou (rané štádium jeholskej bioty) a formácii Yixian (stredné štádium). Štvrtý, relatívne slabší cyklus, sprevádzal vznik formácie Jiufotang (neskoré štádium) a skončil sa pred 120 miliónmi rokov.  Z tejto katastrofickej mizérie sa zrodili druhohorné pompeje. V zajatí otravných plynov tam náhle umierali a sopečným popolom boli balzamované tisíce prehistorických zvierat a rastlín. Život sa však nezastavil, práve naopak. Nielenže sa po každej traume spamätal, ale prekvapil vznikom nových foriem organizmov. Jeholský príbeh bol napísaný horúcim sopečným popolom a nepremožiteľnou silou života. Jehol v súčasnosti znamená 10 miliónov rokov evolúcie zapísaných vulkanickým perom do kamennej knihy praveku.

Podivuhodné skameneliny

Primitívny vták Changchengornis z Liaoningu

Doteraz jeholské súvrstvia odhalili praveké spoločenstvo takmer 100 druhov rastlín, minimálne 200 druhov stavovcov (vrátane pterosaurov, dinosaurov, primitívnych vtákov, cicavcov, jašterov, obojživelníkov, rýb – a ich počet neustále narastá) a viac ako 1 000 druhov bezstavovcov, medzi ktorými i laik rozpozná napríklad raky, vážky, chrobáky alebo motýle. Mnohé z týchto skamenelín vyplnili dlhodobo prázdne políčka v mozaike poznania diverzity života v čase, keď sa na našej planéte začalo objavovať čoraz viac kvitnúcich rastlín. Tento kvitnúci praveký svet obývali najstaršie formy vtákov a cicavcov, o ktorých sme doteraz nevedeli. Jeholská biota umožnila štúdium takých biologických fenoménov, akým je vznik vtáčieho letu, rýchlosť tvarových zmien organizmov, ich schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam alebo znovuoživenie ekosystému po lokálnej katastrofe. Stovky i tisíce skamenelých jedincov toho istého druhu poskytujú paleontológom možnosť študovať vnútrodruhovú variabilitu druhu či populačnú dynamiku a vznik nového druhu. Okrem kompletne zachovaných kostier zvierat sa mimoriadne dochovali aj pozostatky ich mäkkých tkanív, obsah poslednej požitej potravy, náznaky farebných vzorov pokryvu tela a v neposlednom rade vo vajciach zachované zárodky vtákojašterov a pravekých vtákov.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Martin Kundrát
vedúci výskumnej skupiny evolučnej biodiverzity
a laboratória synchrotrónovej paleontológie
PaleoBioImaging
UPJŠ v Košiciach

Komentáre