Prijmeme existenciu mimozemského života?

Pri takmer každom astronomickom pozorovaní vedci zohľadňujú možnosť, že by mohli zachytiť aj čosi umelého pôvodu. Poznáme už takmer štyritisíc planét iných hviezd, z toho mnohé zemského typu. Podľa kvalifikovaných odhadov by však takých planét malo byť len v Mliečnej ceste mnoho miliónov, kredit Alex Cherney/CSIRO

Psychológovia analyzovali reakciu médií a verejnosti na možný výskyt života inde vo vesmíre. Bola prevažne kladná.

Aký by ste mali pocit po objave života – aktuálneho či fosílnych stôp – na niektorom mimozemskom telese, najmä v Slnečnej sústave? Alebo keby k nám cudzí život priletel v meteorite? A čo keby na Zemi pristáli iné inteligentné bytosti? Nie je to agenda sci-fi? Áno, aj. Lenže sa jej venujú aj špičkoví vedci. Je to regulárna téma odborných štúdií, konferencií, predmet činnosti medzinárodných združení a iniciatív. Rieši sa na fórach OSN a EÚ. Skúmajú ju verejné i súkromné inštitúcie. Napokon, kvalitná sci-fi býva ukotvená v realite, ktorú rozvíja.

Zhrnutie situácie

Známy vesmír sa javí fyzikálne a chemicky jednotný. Od roku 1995 objavujeme planéty iných hviezd. V súčasnosti ich už poznáme takmer štyritisíc vrátane planét zemského typu, aj v obývateľnej zóne materskej hviezdy – ani priblízko, ani priďaleko od nej, čo pripúšťa kvapalnú vodu na ich povrchu. Vesmír sa tak javí jednotný i geologicky, hoci už Slnečná sústava ukazuje, že základná geologická jednota môže byť veľmi pestrá. Je však vesmír jednotný aj biologicky? Planét ako kvázi stabilných miest na život i materiálu na vznik života je v ňom dosť. Zatiaľ väčšmi filozofickou dilemou (v dôsledku obmedzenej sféry nášho poznania, Quark 1/2019) zostávajú otázky: Je všetok vesmírny život variantmi jedného typu? Alebo jednotný hmotný základ vesmíru dovoľuje viac typov života, a to s rôznymi variantmi? Aj evolúcia mala dosť času. Lebo fyzikálno-chemické podmienky pre náš typ života dozreli už pred 10 miliardami rokov. To predstavuje vyše dvojnásobok veku Slnečnej sústavy.

Najsľubnejším astrobiologickým cieľom v našej slnečnej sústave sa aktuálne javí Mars. Robotické výskumné vozidlo Curiosity pôsobí v kráteri Gale neďaleko rovníka planéty. Tamojšie geologické vrstvy dokladajú dlhodobé pôsobenie kvapalnej vody, kredit NASA/ JPL-Caltech/ MSSS.

Strata koruny tvorstva

Štvorica psychológov z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe (USA) dôkladne zanalyzovala reakcie na objav mimozemského života. Viedol ich Michael Varnum. Výsledky uverejnili vlani v časopise Frontiers in Psychology. Vedci vyšli z názoru, že objav by vyvolal paniku tak, ako v roku 1938 v USA príliš realistická rozhlasová adaptácia románu H. G. Wellsa o invázii Marťanov. Ešte v roku 2011 istý prieskum ukázal, že hystérii by prepadla štvrtina amerických respondentov. Iste to podporuje neraz až hororové zdôrazňovanie rizík vo filmoch a médiách. Tieto riziká sa väčšinou týkajú inteligentného mimozemského života, technologicky a inak vyspelejších civilizácií než naša. Áno, v pozemskej histórii končieval stret nesúrodých kultúr tragicky. Aj keď išlo len o stáročné či tisícročné civilizačné rozdiely. Vesmír pripúšťa miliónročné, ba miliárdročné! Ani si ich nevieme predstaviť. Klasik sci-fi Arthur Clarke (1917 – 2008) povedal: Dostatočne vyvinutú mimozemskú technológiu by sme neodlíšili od mágie! Obavy z nášho kontaktu s vyspelejšími vesmírčanmi zahŕňajú aj psychosociálny šok, ktorý by mohol mať vážne kultúrne dôsledky – už by sme neboli v pozícii pánov ako k ostatným tvorom na Zemi.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban