Putovanie po stopách dávneho mora na Devínskej Kobyle

Nad sútokom riek Moravy a Dunaja, medzi štyrmi bratislavskými časťami, sa nachádza oblasť masívu Devínskej Kobyly, ktorá patrí k obľúbeným výletným miestam mnohých Bratislavčanov, ale aj ľudí z okolia. Niektorých sem láka pohyb na čerstvom vzduchu či vyhrievanie na slnečných stráňach s prvými jarnými kvietkami alebo poznanie o dávnom svete, ktoré sa ukrýva v podobe skamenených zvyškov organizmov a rastlín na mnohých jej miestach.

Devínska Kobyla je najvyšším (514 m. n. m.) vrchom Devínskych Karpát, ktoré sú najjužnejším výbežkom Malých Karpát. Pomenovanie dostala v minulosti, keď svahy pripomínali ľuďom z diaľky chrbát kobyly. Patrí k významným ojedinelým oblastiam v strednej Európe. Najzaujímavejšie sú západné stráne, ktoré sú od roku 1964 chránené ako národná prírodná rezervácia na rozlohe 101 ha. Ochrana sa vzťahuje predovšetkým na vzácne a ohrozené druhy rastlín.

Charakter krajiny
Pôvodným biotopom bol les, avšak príchodom človeka sa krajina postupne premenila na vinice a dnes sú tu stepné holé svahy. Oblasť patrí k najteplejším územiam nášho štátu. Nachádzajú sa tam jedinečné geologické prvky (jaskyne vo vápencoch, treťohorné morské piesky a pieskovce), geomorfologické (erózne ryhy a úvaliny), botanické (25 chránených druhov teplomilnej flóry) a zoologické prvky (chránené druhy hmyzu, obojživelníkov a plazov). V oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1 100 druhov vyšších rastlín, z toho 25 chránených druhov. Vzácnosťou flóry Devínskej Kobyly sú hrachor sférický, nátržník odnožený, prerastlík okrúhlolistý, ostrôžka východná metlinatá a slezinník čierny. Územie sa vyznačuje i bohatým zastúpením nižších rastlín zo skupiny lišajníkov (registrovaných 110 druhov), machorastov (registrovaných 100 druhov) a húb (registrovaných 331 druhov). Je bohaté na teplomilné a suchomilné druhy hmyzu a iné chránené druhy živočíchov. Z hmyzu sú to sága stepná, modlivka zelená, roháč obyčajný a iné. Z obojživelníkov napríklad ropucha obyčajná; z 9 druhov plazov zasa jašterica zelená a užovka hladká. Vzácne druhy vtákov zastupuje skaliar pestrý, sokol rároh a mnohé iné.

Geologické pomery      
Neživá príroda okolia Devínskej Kobyly je výstaviskom prírodných javov pod holým nebom. Z geologického hľadiska patrí oblasť k Malým Karpatom, najzápadnejšiemu jadrovému pohoriu karpatského oblúka. V masíve Devínskej Kobyly sú najstaršími horninami kryštalické bridlice, ktoré vznikli premenou vyvretých zásaditých a sedimentárnych hornín. Koncom prvohôr (pred 225 miliónmi rokov) bola celá oblasť vyvrásnená a vyzdvihnutá. Erózia silne obnažila krajinu a odkryla hlbšie súbory hornín.
Začiatkom druhohôr (pred 220 miliónmi rokov) sem preniklo more. Vytvárali sa morské sedimenty a bol tu hojnejší život ako v dnešnom oceáne. Vápence a dolomity tohto mora môžeme nájsť na devínskej hradnej skale, vo Waitovom lome, v lome Štokeravskej vápenky alebo v lome pod pieskoviskom Sandberg. Zvyšky organizmov, ktoré sa našli, patria ľaliovkám, lastúrnikom, amonitom a belemnitom. Z morských usadenín vznikli kremence, vápence, dolomity a brekcie. Vrchol Devínskej Kobyly tvoria silno porušené kremence, ktoré vznikli premenou plážových pieskov na morskom dne. Vo vrchnom triase došlo k prerušeniu sedimentácie, ďalšej mohutnej erózii a odnosu. Preto spodná jura (pred 180 - 160 miliónmi rokov) často leží na starších súvrstviach. Reprezentujú ju sivé vápence, dolomitické vápence a bridlice. Nachádzajú sa na juhozápadnom svahu Devínskej Kobyly. Tieto súbory prechádzajú do strednej a vrchnej jury, ktoré sú zastúpené doskovitými vápencami a rohovcami. V období spodnej kriedy (pred 130 - 110 miliónmi rokov) sa usadili slienité bridlice a vápence. Po strednej kriede územie podľahlo silnému vrásneniu.
V starších treťohorách (paleogén, pred 65 - 38 miliónmi rokov) bola oblasť Devínskej Kobyly súšou, kde prevládala opäť erózia a odnos. Suchozemské usadeniny z tohto obdobia sú zriedkavé a zachovali sa len v puklinách a v dutinách podložných vápencov, napríklad v puklinách lomu Štokeravskej vápenky. Od neogénu (pred 31 miliónmi rokov) sem postupne vnikalo more. Rozprestieralo sa tu niekoľko miliónov rokov. Jeho hladina kolísala. Vo vrchnom bádene (pred 16 - 14 miliónmi rokov) prišlo k mohutnejšiemu nástupu mora, ktoré zasiahlo aj úbočia Devínskej Kobyly. Najlepšie odkryvy týchto sedimentov sú na Sandbergu. Jedine vrchol Devínskej Kobyly vyčnieval z tohto mora. Po vrchnom bádene sa oblasť postupne oddeľovala od otvoreného mora a nastalo vysladzovanie riekami. Územie sa stávalo súšou.
Súčasné tvary zemského povrchu sa sformovali v rozhodujúcej miere v najmladšom období geologickej histórie (štvrtohory, posledné 2 milióny rokov). Horniny reprezentujú hliny, svahové sutiny a spraš.

Cestami necestami
Cez územie prechádza mnoho turistických značiek i neznačených chodníkov. V Devíne začína aj Štefánikova magistrála. Z Devínskej Novej Vsi vedie Náučný chodník Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla s dĺžkou 3,5 km a so 7 zastávkami s informatívnymi tabuľami. Návštevník na začiatku prejde popri najzaujímavejšej časti rezervácie, ktorou je pieskovcový odkryv Sandbergu, ďalej po vrchnom okraji útesov, neskôr má krajina lesostepný charakter. Nad Devínom sú to vápencové skaly a borovice. Chodník je prístupný aj z opačnej strany z obce Devín. Po pravej strane je nádherný výhľad nielen na rakúsky Marchfeld, ale za dobrej viditeľnosti aj na vzdialené predhorie Álp - Schneeberg. Okraje svahu sú na jar posiate žlto a fialovo sfarbenými kosatcami.
Na našej ceste za poznaním dávneho sveta môžeme začať na prvej lokalite, v tzv. Štokeravskej vápenke, ktorá sa nachádza na severnom svahu Devínskej Kobyly medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, hneď za podnikom Technické sklo. Dostupná je autom, prípadne autobusom bratislavskej MHD, ale aj pešo z Dúbravky. Je to prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1993 s rozlohou 12,7 ha. Územie Štokeravskej vápenky tvoria 3 opustené lomy. Priľahlé svahy lomu sú porastené rastlinstvom stepného a lesostepného charakteru. Z chránených rastlín je najvzácnejšia, vzrastom najvyššia orchidea jazýčkovec jadranský.
Lom Štokeravskej vápenky je vyhĺbený v tmavosivých jurských vápencoch, ktoré nie sú celistvé, ale obsahujú viacero skrasovatelých puklín. V spodnej časti sú pukliny vyplnené suchozemskými sedimentmi. Prvá puklina sa nachádza v spodnej etáži lomu a jej steny sú pokryté sintrom. Druhá puklina je vo vrchnej časti a v jej hornej časti v morskom piesku sa našli koraly a lastúrniky. Medzi vzácne nálezy patria zvyšky prakoňa, ale aj nálezy fosílnych zvyškov obojživelníkov, korytnačiek, netopierov, zajacov, hlodavcov, tapírov, mastodontov, nosorožcov a jeleňov. K unikátnym nálezom patria zvyšky opice Pliopithecus (Epipliopithecus) vindobonensis.
Pri východnom okraji lomu, v tretej pukline zvanej Bonanza, sa v morských sedimentoch vrchnobádenského veku našli hlavne zvyšky morských bezstavovcov - schránky morských lastúrnikov rodu Chlamys, Ostrea, Parvilucina a aj stavovcov - zuby a kosti drobných hlodavcov, kostry žiab Bufo priscus, zuby žralokov rodov Carcharias a Negaprion, kosti a zuby rýb rodov Tetraodon, Dentex, Lepidopus, Dasyatis, ale tiež zuby malého kopytníka, zvyšky mastodonta druhu Zygolophodon turicensis. K najvzácnejším nálezom patria nálezy kostí a zubov endemického druhu tuleňov.
V našom putovaní môžeme pokračovať chodníkmi po úbočí Devínskej Kobyly k jej severozápadnému svahu. Dostaneme sa tak k významnému nálezisku, pieskovcovému kopcu Sandberg s nadmorskou výškou iba okolo 240 m. Túto lokalitu vyhlásili v roku 1964 za chránenú oblasť. Objavili ju pri ťažbe piesku. Je to najvýznamnejšia, druhovo bohatá (vyše 350 druhov) paleontologická lokalita s odkrytými usadeninami treťohorného mora. Terajší názov Sandberg jej dal známy paleontológ 19. storočia Dionýz Štúr.
Toto územie tvoria piesky, pieskovce, litotamniové, lumachelové, piesčité vápence, brekcie a ílovce. V druhohorných vápencoch sa našli rôzne lastúrniky, červy a hubky. V týchto vápencoch môžeme nájsť dokonca jaskyňu, ktorú vymodeloval morský príboj. Počas treťohôr sa niektoré organizmy (napríklad lastúrniky rodu Lithophaga) chránili pred morským príbojom zavŕtaním sa do tejto tvrdej skaly, čoho dôkazom je množstvo otvorov vo vápencoch. Vápence ďalej narúšali červy Polydora a hubky Vioa. V treťohorných pieskovcových laviciach sa našli nádherné lastúrniky - hrebenatky rodu Pecten a ulitníky Turritella tricinta, ustrice Ostrea digitalina. Vzácne sú nálezy ježoviek rodu Scutella, časté sú machovky a dierkavce. Ďalej sa našli skameneliny väčších živočíchov, nález takmer celého panciera korytnačky rodu Trionyx, zubov žralokov rodov Odontaspis, Lamna, Notorhynchus a iných, kosti a zuby kostnatých rýb ro­dov Gobius, Barbus, Dentex a Diplodus a dokonca pozostatky tuleňa a nález stavca z chrbtice veľryby Mesocetus hungaricus (najväčšieho žijúceho cicavca). Objavili ho v roku 1976 deti akademického maliara Albína Brunovského na neďalekom vrchu Glavica. Vodné toky do oblasti terajšieho masívu Devínskej Kobyly splavili zvyšky mnohých suchozemských stavovcov blízkych dnešným nosorožcom, antilopám a psovitým šelmám. Našli sa tu zvyšky obrovských chobotnatcov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus a antropoidnej opice Sivapithecus darwini. Pokladáme ich za prapredkov dnešných indických opíc - gibonov, ktoré tvoria spojivo medzi ľudoopmi a opicami. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby rodu Dryopithecus, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan). Priľahlé pobrežie mora pokrýval ihličnatý a listnatý les s borovicou, brezou, lipou, jelšou, brestom, dubom a lieskou. Vďaka teplému podnebiu tu rástli aj škoricovníky, magnólie, palmy, cykasy, ginká, sekvoje a veľa subtropických rastlín.
Naše kroky za poznaním môžeme ďalej viesť po modrej turistickej značke smerom do Devína, kde narazíme na ďalšiu lokalitu, Waitov lom, ktorý sa nachádza na západnom svahu Devínskej Kobyly asi 700 m na juh od Sandbergu. V minulosti lom slúžil ako vápenka. Získaný vápenec sa potom exportoval do Rakúska a Talianska alebo sa využíval na spevňovanie brehov rieky Moravy. Dnes má však Waitov lom iné poslanie - chráni najväčšie skvosty našej kveteny, vstavače rodu Orchis a je domovom pre viaceré druhy vtákov. V ľavej časti vrchnej, ale aj spodnej etáže lomu vidno vodorovné vrstvy bádenského piesku, v ktorom sa našlo veľa zvyškov rýb a tuleňov.
Modrá značka nás ďalej dovedie ponad záhradkársku osadu až do Devína, kde si nemožno nechať ujsť prehliadku Devínskeho hradu, jedného z najstarších historicky doložených hradov na Slovensku (v roku 864 sa spomína Dowina) alebo návštevu Geologického múzea v prírode v priestoroch bývalého kameňolomu pri cintoríne v Devíne. Ďalšou zaujímavosťou v okolí je Dendropark, kde sú na tabuliach predstavené niektoré z pôvodných druhov stromov a krov Devínskej Kobyly. Dendropark sa rozprestiera na približne 150 ároch na severnom svahu Devínskej Kobyly nad sídliskom Podhorské v Devínskej Novej Vsi.

RNDr. BARBARA CHALUPOVÁ
Geologický ústav SAV