Príroda opäť ukázala ľudstvu svoju silu. Ničivé vlny cunami po mimoriadne silnom zemetrasení vyradili z činnosti elektráreň v japonskej Fukušime a nehoda nastolila nové otázky bezpečnosti pri výrobe energie z jadra.
Rubiov reaktor pracuje v tzv. podkritickom režime. Parametre palivových článkov sú nastavené tak, že reťazová reakcia sa nerozbehne a ani sa neudrží bez vonkajšej pomoci.

Po tragickej nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle v roku 1986 sa prijali a realizovali mnohé technické aj organizačné opatrenia, ktoré výrazne zvýšili hlavne radiačnú bezpečnosť jadrových reaktorov. V prípade jadrových reaktorov v japonskej Fukušime sa však ukázalo, že príroda je schopná prekonať naše predstavy o jej ničivej sile. Vlny cunami nevídanej výšky a sily prekonali 11. marca všetky bezpečnostné opatrenia v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi. Je na mieste oprávnená otázka, či je vôbec možné postaviť jadrovú elektráreň, ktorá by ostala radiačne bezpečná aj za takých okolností, aké nastali v tejto japonskej jadrovej elektrárni.

Výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach je založená na uvoľnení energie pri rozdelení atómového jadra jedného z izotopov uránu – 235U na dve menšie jadrá, ktoré nazývame štiepnymi produktmi. Toto delenie či štiepenie nastane po pohltení jedného neutrónu jadrom uránu. Potrebné neutróny sa uvoľňujú pri ďalšom štiepení.
Energia štiepnych produktov sa premení na teplo, ktoré zohrieva vodu na paru a tá poháňa turbíny. Princíp je jednoduchý, ale technické riešenie je zložité. Hlavnou príčinou je vysoká rádioaktivita štiepnych produktov, ktorá pretrváva aj po zastavení štiepenia uránových jadier vo forme tzv. palivových článkov.

Zvyšok článku si môžete prečítať v júnovom Quarku.

prof. RNDr. Štefan Šáro, DrSc.
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK