Od druhej polovice 1. storočia n. l. sa Rimania na tri storočia stali dominujúcim etnikom územia na strednom toku Dunaja. Preto celé toto obdobie naši historici súborne označujú ako rímska doba, pričom Dunaj sa stal hranicou Rímskej ríše (Limes Romanus).
Hlavným nebezpečenstvom pre Rímsku ríšu v tom čase na strednom Dunaji boli germánske kmene, obývajúce územie na sever od Dunaja. Tým sa rovinatá oblasť súčasného juhozápadného Slovenska, priliehajúcej časti Rakúska a severozápadného Maďarska stala strategickou vojenskou oblasťou, kde sa stále viac prejavoval hospodársky záujem Rímskej ríše. Širšia oblasť Bratislavy bola totiž územím, cez ktoré viedli transkontinentálne obchodné trasy – horizontálna dunajská v smere západ-východ a vertikálna jantárová v smere sever-juh.
Severná časť Rímskej ríše za čias cisára Nera (54 až 68 n. l.) nadobudla štatút provincie. Dostala meno Panónia. Za panovania cisára Trajána (98 až 117 n. l.) dosiahla Rímska ríša najväčší plošný rozsah. Vtedy došlo aj k ďalšiemu administratívnemu rozdeleniu Panónie na Hornú a Dolnú. Administratívnym a vojenským centrom Hornej Panónie (Pannonia Superior), kam patrila aj oblasť Bratislavy, bolo Carnuntum. Centrom Dolnej Panónie (Pannonia Inferior) zasa Aquincum, čiže dnešná Budapešť.
Rímske opevnené tábory sa až do konca 1. storočia stavali z dreva, pričom ich lemoval zemný val s jednou alebo dvoma priekopami. V nasledujúcom období vystriedali zemodrevné opevnenia kamenné stavby. V ich vnútri boli zoskupenia stavieb spravidla podľa jednotného stavebného plánu. Tieto pravouhlé rímske stavby mali podľa svojho určenia rôznu veľkosť a stabilné vnútorné usporiadanie. Múry opevnení boli 1 až 2 m hrubé. Opevnenia sa spravidla označovali ako kastely (menšie opevnenia) a legionárske tábory. V susedstve legionárskych táborov vznikali satelitné osady (vicus, canabae), ktoré boli tiež pod vojenskou správou a ochranou. Sídlili v nich obchodníci, remeselníci, konkubíny (legionári sa 25 rokov nesmeli ženiť!) a deti, ale aj vojenskí vyslúžilci a ich rodiny.
Obr.: Základy rímskej stavby v Bratislave-Dúbravke
Celý článok si môžete prečítať v Quarku.