Nadšenie a úžas z vesmíru 

Hovoríme s dr. Alešom Kučerom, riaditeľom Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej 

Tento rok bol Medzinárodným rokom astronómie, ktorým sme si pripomenuli 400. výročie prvého astronomického pozorovania ďalekohľadom. Uskutočnil ho Galileo Galilei pozorovaním mesiacov Jupitera.

V čom vidíte najväčší prínos Medzinárodného roku astronómie?
Medzinárodný rok astronómie mal pomôcť ľuďom „znovuobjaviť“ svoje miesto vo vesmíre a pocítiť dôležitosť zvedavosti a objavovania pre človeka. Myslím, že tento cieľ sa podarilo naplniť. Pomohol ukázať širokej verejnosti a hlavne mladým ľuďom potrebu vedeckého výskumu, krásu vedy a krásu astronómie zvlášť. Bolo veľa akcií, kde sa mohla široká verejnosť zúčastňovať na experimentoch, pozorovaniach s veľkými astronomickými prístrojmi a stretnúť sa priamo so špičkovými odborníkmi. Pripomenuli sme si aj to, že v Európe už začína byť problém nájsť miesto, kde by sme mohli pozorovať oblohu bez svetelného znečistenia od miest a obcí.    

Aké boli jeho najvýznamnejšie akcie vo svete?
Určite najvýznamnejšia bola aprílová akcia Sto hodín astronómie, keď sa počas 100 hodín v 100 krajinách a na 80 observatóriách zúčastnili milióny ľudí na súvislom pozorovaní Slnka a hviezd. Veľký záujem verejnosti nás príjemne prekvapil. Druhou veľkou akciou bol Európsky týždeň astronómie s množstvom prednášok a sprievodných akcií. Treťou zasa novembrové Galileove noci, ktorých cieľom bolo, aby si široká verejnosť zopakovala prvé Galileiho objavy spred 400 rokov pomocou jednoduchých teleskopov – podobných, ako mal Galileo.

Čím sa najviac prezentoval na Slovensku?
Slovensko, samozrejme, participovalo na všetkých kľúčových akciách Medzinárodného roku astronómie. Okrem množstva prednášok, súťaží a exkurzií na observatóriách a hvezdárňach sa uskutočnila veľká výstava Vesmír – dobrodružstvo objavov na námestí v Košiciach; fotosúťaž Svieťme si na cestu, nie na hviezdy; výstava Svetelné znečistenie; slávnostné uvedenie do prevádzky prvého slovenského orloja v Starej Bystrici, ktorý sa budoval od roku 2003. V Astronomickom ústave v Starej Lesnej sme vystavili unikátny model najstaršieho astrolábu na svete – antikythera. Originál zhotovili okolo roku 130 pred naším letopočtom a grécki kolegovia nám požičali zrekonštruovanú kópiu tohto prístroja.

Celý článok nájdete v Quarku.