Práca so študentmi má budúcnosť 

Rozprávame sa s prof. Ing. Máriou Bielikovou, PhD., z Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave 

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., je profesorkou v odbore programové a informačné systémy. Pôsobí ako prodekanka pre výskum a ľudské zdroje. Venuje sa výskumu a študentom, ktorých pripravuje na rôzne medzinárodné súťaže. Posledný úspech zaznamenal tím pod jej vedením na celosvetovom finále súťaže Imagine Cup v Paríži v roku 2008. Je držiteľkou mimoriadnej ceny v súťaži Hlava roka z toho istého roku.

Je dobré, keď sa Slováci úspešne prezentujú aj v zahraničí. A ešte lepšie je, keď to dokážu už študenti. Pretože úroveň ich výsledkov je vysoká, za tých, čo sa na celosvetové finále dostanú, sa naozaj hanbiť nemusíme. Dôležité je vedieť podchytiť mladých ľudí a ich dobré nápady.

Kedy ste začali pripravovať študentov na celosvetové súťaže a čo vás k tomu viedlo?

Vždy som mala rada súťaže, aj keď je pravda, že som nejako neobľubovala hranie počítačových hier, skôr sa rada pozerám, keď ich niekto hrá. Za našich študentských čias nebolo veľa takýchto možností, vlastne neviem o žiadnych. Keď som skončila školu, tak som prežívala krásne obdobie s rodinou, s malými synmi a trochu som sa popritom venovala aj výskumu na projektoch. Práve v období, keď už chlapci začali chodiť sami zo školy a otvoril sa trochu viac pracovný priestor, som sa dozvedela od profesora Frištackého o pripravovanej medzinárodnej súťaži v navrhovaní pre tímy študentov bakalárskeho štúdia. Organizovalo ju jedno z najväčších profesijných združení informatikov – Počítačová spoločnosť IEEE. Nahovorila som štyroch študentov bakalárskeho štúdia, aby sme to skúsili. Bolo to úžasné, keď sme sa dostali medzi desať najlepších tímov z celého sveta a leteli sme prezentovať projekt do Washingtonu D. C. Dnes sú títo študenti veľmi úspešní, pôsobia na významných miestach vo firmách, niektorí už majú rodiny. A ja som našla v práci s talentovanými mladými ľuďmi jeden zo zmyslov nášho povolania... Vlastne práve teraz na jeseň uplynie odvtedy 10 rokov.

Prečo majú takéto súťaže pre študentov zmysel a v čom je ich prínos pre vysoké školy?

Súťaže vo všeobecnosti majú veľký význam pri formovaní človeka, získavaní nových znalostí a najmä skúseností. Podstatou súťaží, ktorých sa zúčastňujú naši študenti, je odborná a často tiež výskumná práca. Väčšinou to znamená aj veľké nasadenie študentov, a teda získavanie väčších vedomostí v porovnaní so spolužiakmi, ktorí „len“ chodia do školy. Ja osobne však považujem za najväčší prínos práve tie aspekty, ktoré prispievajú k rozvíjaniu osobnosti. Študenti musia urobiť rozhodnutie, do akej miery sa súťaži budú venovať. Keď chcú uspieť, musia tomu prispôsobiť nasadenie, ale to nestačí. Väčšinou treba pracovať v tíme, a teda brať ohľad aj na ostatných. A to, že do súťaží sa hlásia osobnosti, každý jeden je výnimočný, netreba snáď ani dokazovať. Práve táto dimenzia talentovaným študentom dá veľmi veľa. O ich uplatnenie sa netreba báť. Určite si takýmito výsledkami vytvoria veľmi dobrý základ nielen formálny (že si to napíšu do životopisu), ale najmä ten reálny, že sú schopní riešiť problémy, rozhodovať a viesť ďalších ľudí. Celé to má aj druhú stránku. Výsledky takýchto študentov motivujú ďalších. Zároveň obohacujú nás, ktorí ich vedieme. Tak z toho vlastne profitujú všetci.

Nedávno ste sa vrátili z finále súťaže Imagine Cup v Káhire. Ako ste sa prepracovali medzi najlepšiu svetovú elitu? Ako dlho ste pracovali na projekte?

Študenti pracovali na projekte vlastne skoro celý rok. Pracovali veľmi tvrdo a s nadšením. Zo začiatku síce nebolo ľahké presvedčiť ich, že úsilie, ktoré treba vynaložiť na prípravu prezentácie, musí byť veľké, niekedy dokonca porovnateľné s tým, čo sa vynaloží priamo na návrh riešenia. Ale nakoniec sme spoločne zistili, ako na to a študenti pripravili nielen projekt samotný, ale i jeho vynikajúcu prezentáciu. Podarilo sa im vyhrať slovenské finále, a tak sa dostať medzi celosvetovú elitu, medzi vyše 400 študentov z celého sveta z 300-tisíc zapojených do súťaže.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.