Užitočná matematika

Hovoríme s prof. RNDr. Anatolijom Dvurečenským, DrSc., riaditeľom Matematického ústavu SAV
Matematika je stará dáma, ale veľmi aktívna. Matematika je všade, bez nej sa nepohneme ani v obyčajnom každodennom živote. Kto je dobrý v matematike, je vynikajúci vo všetkom. To sú tri myšlienky, ktoré zdôrazňuje profesor Dvurečenskij, čerstvý nositeľ Ceny podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku za rok 2009, pri svojom vysvetľovaní významu jednej z najstarších vied na svete.

V čom je podľa vás výnimočnosť matematiky? 
Matematika sa objavila hneď, ako sa objavil homo sapiens. V Dolných Věstoniciach na južnej Morave sa v roku 1937 našla kosť mladého vlka, na ktorej je 57 hlbokých zárezov. Tento nález má asi 30 000 rokov. Prvých 25 zárezov je jasne usporiadaných do skupín po piatich oddelených dlhším, potom nasledujú dva dlhšie zárezy a na záver ešte 30 zárezov. To jasne hovorí o systematickej snahe označkovať veci (asi to bol záznam úlovkov) a zvýrazňuje úlohu čísla päť – počtu prstov na ruke. Na druhej strane vedci zistili, že už malé bábätká majú vrodenú schopnosť matematického myslenia – po niekoľkých týždňoch vedia rozlišovať dve veci od troch. Preto je výnimočnosť matematiky práve v tom, že naučila človeka myslieť i snívať. Ďalšou výnimočnosťou je, že si dokáže odmyslieť konkrétne veci a začína uvažovať v matematických kategóriách. Matematiku v tej alebo inej forme nájdeme dnes nielen v technike alebo vo fyzike, ale prakticky všade, aj tam, kde by sme to neočakávali. Dnešní lekári používajú sofistikované štatistické modely, rôzne diferenciálne rovnice, ktoré popisujú rast nádorov. Bez matematiky si dnes ťažko predstaviť aj jazykovedu. Kryptografia alebo e-banking – to je aplikovaná teória čísel. Dnes vedeckosť danej disciplíny závisí od úrovne jej matematizácie, od toho, ako dokáže používať a rozvíjať matematické metódy. Preto matematika je nielen kráľovnou všetkých vied, ale aj ich pokornou slúžkou.

Dá sa však vlastne v matematike ešte niečo objaviť?
Tu platí známe motto všetkých vedcov – čím viac toho vieme, tým menej o tom vieme. Preto stále treba objavovať nové. Posledné dve storočia sa matematický výskum inšpiroval poznaním vo fyzike – astronómii, mechanike, kvantovej mechanike. Matematiku 21. storočia budú však veľmi ovplyvňovať potreby biológie. Už dnes sa aktívne rozvíja biomatematika. Takže úchvatné matematické výsledky na nás stále čakajú a tak to bude dovtedy, kým ľudia budú ľuďmi.   

Aká je vedecká úroveň matematiky na Slovensku?
Moderná matematika na Slovensku sa začala pred 2. svetovou vojnou, keď na matematickú scénu prišli neskorší profesori Jur Hronec a Štefan Schwarz. Tí položili základy dnešnej slovenskej matematiky. Prof. Schwarz sa stal svetovo známy svojím prínosom k rozvoju teórie pologrúp. Prudký rozvoj však nastal až po druhej svetovej vojne, keď skončila svoje štúdiá prvá generácia slovenských matematikov na Univerzite Komenského. Za relatívne krátky čas sa slovenská matematika úspešne zaradila medzi moderné matematické krajiny. Spomeniem aspoň dvoch významných matematikov. Profesor Pavel Brunovský sa podpísal pod významné výsledky z oblasti dynamických systémov a bol zatiaľ jediným slovenským matematikom, ktorého pozvali prednášať na svetový matematický kongres. Profesor Lev Bukovský zasa zaujal svet svojimi originálnymi výsledkami z oblasti teórie množín.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.