Štvrtý júnový deň nastúpil do funkcie predsedu Slovenskej akadémie vied prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., doterajší riaditeľ Virologického ústavu SAV.

V čom vidíte silné stránky a slabiny vedy na Slovensku?
Jedno s druhým súvisí. Silné stránky sú dôsledkom slabých stránok. Preto začnem nimi. Slabé stránky vedy na Slovensku sú v podstate dve. Prvou je dlhodobé podfinancovanie a s tým súvisiace nižšie spoločenské povedomie potrebnosti vedy ako takej pre každú spoločnosť. Veľa ľudí by rado ihneď videlo výsledky a najmä profit z peňazí vložených do vedy. Je však mnoho vedeckých disciplín, kde sa priamy dosah na blaho spoločnosti dá očakávať až o niekoľko desiatok rokov, čiže okamžitý efekt je nemožný. Druhou je nevyhnutnosť často nielen improvizovať, ale sa aj vynájsť. Naši vedci si nemohli kúpiť drahé prístroje, tak robili vedu doslova na kolene. To ich na druhej strane nútilo byť kreatívnejšími, najmä mladú generáciu, čo je zasa tou silnejšou stránkou. Naša akadémia sa často porovnávala s ústavmi Maxa Plancka v Nemecku, lebo sú si svojou činnosťou veľmi podobné. Nemci majú, samozrejme, oveľa lepšie výstupy, ale keď si ich porovnáme, vzhľadom na vkladané množstvo peňazí, tak nie sme na tom zle. V rámci akadémie sa robí dobrý a širokospektrálny výskum. Na tom by som staval do budúcna.

Do svojej funkcie nastupujete s programom zmeny. Budú stačiť čiastočné úpravy či získanie väčšieho množstva financií alebo sú v akadémii potrebné radikálne zmeny?
Nie som príliš veľkým zástancom radikálnych zmien, pretože pri nich často hrozí, že sa môže zničiť aj to dobré. Vychádzam z toho, čo spravilo predchádzajúce vedenie SAV a v tom bolo skutočne veľa dobrého. Samozrejme to neznamená, že v nasledujúcom období nepríde k určitým zmenám. Vo všeobecnosti hlavným problémom je, či budú čiastočné úpravy stačiť na získanie väčších finančných prostriedkov.

Ako chcete zmeniť riadenie akadémie a znížiť byrokraciu, ak sa to vôbec dá?
Je pravda, že administratívna záťaž vo vede je enormná. Myslím si však, že darmo budeme nariekať, že prichádza z tvrdých predpisov Európskej únie. Často si to komplikujeme sami. Videl som to napokon aj ako riaditeľ Virologického ústavu. Najviac nás zaťažovalo, že sme museli na rôzne miesta posielať tie isté údaje. Preto by sa administratívna záťaž dala ľahko znížiť na čo najnižšiu mieru elektronizáciou informácií a ich sprístupnením zainteresovaným. Je tiež nemysliteľné, aby vedeckí pracovníci nerobili nič iné, než písali granty s nízkymi finančnými dotáciami. Mali by sme sa zamerať na veľké, prierezové projekty. Je zbytočné robiť tisícky projektov, tisícky účtovníctiev, hlásení a kontrol, keď sa dá robiť vo väčších celkoch, ktoré sú rozumnejšie a flexibilnejšie vo svojom zameraní. Som rád, lebo už sa aj z Európskej únie ozývajú hlasy, že administratívu treba zracionálniť. Nesmieme podľahnúť byrokratom.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.