Šibalka sýkorka uhliarka a neposedka sýkorka chochlatá

Sýkorka uhliarka mi vždy zdvihne sklesnutú náladu, len čo začujem jej charakteristické volanie více-více-více..., ktoré možno dešifrovať aj ako cheche-cheche-cheche..., znejúce, ako keby sa mi toto operené stvorenie naozaj posmievalo. Od šibalky sýkorky mám však posmievanie rád. Drobné stvoreniatko s fialovo-čierno-bielou kapucničkou na hlave má šibalský výzor. Je našou najmenšou sýkorkou. Keď požiera semená alebo orechy, odlieta s nimi obďaleč od zdroja potravy a tam ich v pokoji konzumuje. Obľubuje ihličnaté lesy. Táto lesná sýkorka je nesmierne zvedavá a keď začnem imitovať teritoriálny hlas kuvika vrabčieho, zlietnu sa členky sýkorčej pospolitosti ku mne zo široka-ďaleka. Za varovného pokriku ma potom sprevádzajú lesom, kým neprestanem s podkušovaním. Obdivujem aj nesmiernu usilovnosť tohto opereného stvorenia. Párik drobunkých sýkoriek je schopný na jedno hniezdenie odchovať niekde v bútľavine stromu aj štrnásť sýkorčiat! A to je už veru výkon hodný obdivu.

Pri potulkách zátišiami ihličnatých lesov sa teším na moju vernú spoločníčku sýkorku chochlatú. Je to plaché vtáčie stvorenie, ale zvedavosť mu nedovolí nepreskúmať nový objekt, ktorý zavítal do lesa. Ako sa veľmi poteším, keď započujem spev sýkorky chochlatej, ktorý možno do ľudskej reči preložiť ako ci-ci-ci-dyrrrrr... alebo ci-ci-ci-tyrlrlrl...! Potom mi už stačí napodobniť volanie kuvika vrabčieho a neposedná sýkorka-zvedavka sa príde na mňa pozrieť celkom zblízka. Rozrušená započutím volania kuvika vrabčieho vztyčuje ešte nápadnejšie svoj pinčastý chochlík, nervózne poskakujúc po vetvičkách stromu.

Sviatočné chvíľky prežívam vtedy, keď táto sýkorka zavíta do mojej Rozprávkovej vtáčej záhradky a priletí sa hostiť na slnečnicových semienkach alebo vlašských orechoch. Ako pravá obyvateľka ihličnatého lesa totiž len veľmi nerada opúšťa tento svoj odveký domov, kde hniezdi v opustených hniezdach veveríc či dravých vtákov. Keď sa na niekoľko dní uprostred zimy stane hosťom v mojom kŕmidle, teším sa z jej prítomnosti ako malý chlapec.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.

ÚEL SAV Staré Hory

Perokresba a foto: autor