Skorý lov zajacov

lustračné foto Fotky&Foto/TasiPas

V južnom Francúzsku a pravdepodobne aj v iných častiach Stredomoria pred 400 000 rokmi začali hominidi pridávať na svoj jedálny  lístok malé rýchle zvieratá, čo je oveľa skôr, než sa pôvodne myslelo, tvrdia vedci. Vyhynutí členovia ľudského rodu Homo lovili zajace a v menšej  miere aj králiky, ale aj väčšie zvieratá ako divé kozy a jelene. Nové  zistenia môžu zvýrazniť flexibilitu a vynaliezavosť týchto dávnych  predkov ľudí. Tento diétny prechod na menšie zvieratá z prevažne veľkej lovnej zveri sa udial dlho pred uznávanou zmenou v strave praľudí, konštatoval tím pod vedením paleoantropológa Eugèna Morina z Trentskej  univerzity v Peterboroughu v Kanade. Morinova skupina študovala  21 súborov zvieracích fosílií a kamenných nástrojov vykopaných na  ôsmich náleziskách v južnom Francúzsku. Okrem jednej kolekcie  všetky zahŕňali veľké množstvo fosílií zajacovitých – zajacov a králikov.  Zárezy od kamenných nástrojov sa objavili na zostatkoch zajacovitých zo 17 fosílnych nálezov. Na najstaršom nálezisku, Terra Amata,  asi polovica z 205 identifikovaných zvieracích kostí zo 400 000 rokov  starej vrstvy sedimentu patrila zajacovitým. Ďalšie náleziská malej  lovnej zveri sú datované do čias pred 60 000 rokmi. Prastará skupina Homo lovila prevažne zajace, ktoré zrejme existovali vo veľkom počte v oblastiach Stredomoria od Španielska po Taliansko, predpokladá Morinov tím.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre