Špina – pol úspechu?

Objav alebo vynález môže byť nečakaný. Niekedy sa udeje na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.

V roku 1854 slávnostne otvárali vo francúzskom meste Lille fakultu prírodných vied. Jedným z rečníkom bol slávny vedec Louis Pasteur (1822 – 1895). Mladým vedcom a adeptom sveta bádania vtedy odkázal: Náhoda vám môže pomôcť, ale pamätajte si, že v prírodných vedách náhoda pomáha len pripraveným mysliam.

Mnohí úspešní fyzici, chemici, lekári, astronómovia, vynálezcovia či moreplavci svoj objav nezískali len vďaka náhode. Bolo to aj preto, že ak sa náhodou niečo udialo, ich mysle boli pripravené vidieť za. To znamená, že reagovali na novovzniknutú, aj keď nečakanú udalosť a využili ju v prospech bádania. A je úplne jedno, či objavili to, čo plánovali, alebo niečo úplne iné. Ich pripravená myseľ posunula ľudstvo o krôčik dopredu.

Poriadkumilovný vedec 

V moderných dejinách vedy sa stala inšpirátorkou jedného objavu špina. Švajčiarsky textilný inžinier Jacques Edwin Brandenberger (1872 – 1954) bol veľmi poriadkumilovný. Jedného dňa roku 1900 sedel v reštaurácii a videl, ako hosť pri vedľajšom stole prevrhol pohár s vínom. Uvedomil si, aké by to bolo praktické, keby sa obrusy vyrábali z látky, ktorá neabsorbuje tekutiny. Tak by zostali čisté aj po spoločenskej nepríjemnosti. Ešte v to popoludnie sa vo svojom domácom laboratóriu dal do skúmania. Hľadal spôsob, ako naniesť priehľadnú vrstvu na látku, ktorá by sa tým stala nepremokavou. Preveril rôzne materiály až sa dopracoval k tekutej viskóze. Viskóza je hustá organická kvapalina, ktorá sa získava zmiešaním celulózy s hydroxidom sodným a sírouhlíkom.

Brandenbergerov pokus s viskózou však zlyhal. Naniesol ju na látku – a nič. Ba čo viac, látka priveľmi stuhla a začala sa lámať. Vedec si však všimol, že povlak, odlupujúci sa z látky v podobe priehľadného filmu, by sa mohol využiť na rôzne iné účely. Bol to totiž priehľadný, tenký, lesklý, ohybný, no pritom pevný materiál. J. E. Brandenberger si dal materiál patentovať pod názvom cellophane (cello, t. j. celulóza a diaphane, teda priehľadnosť). Do roku 1908 sa mu podarilo zostrojiť stroj, ktorý dokázal vyrábať priehľadné viskózové vrstvy – celofán.

Nebyť špiny a poriadkumilovnosti vedca, no najmä jeho pripravenosti mysle, celofán by si možno musel na svoj objav ešte počkať.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 1/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

R

Foto wikipedia, pixabay

Komentáre