Ján Jesenský

Spopularizoval lekársku vedu

Lekár Ján Jesenský, po latinsky Jessenius, svojím rodom z Jasena, sa ako priekopník modernej lekárskej vedy a anatómie nezmazateľne zapísal do dejín medicíny.

Zeman Baltazár Jesenský z Horného Jasena, otec budúceho lekára a vedca, ešte ako mladý muž odišiel z rodného Turca a usadil sa v sliezskej Vratislave (Wrocław), kde sa oženil. Z toho manželstva sa 27. decembra 1566 narodil syn Ján. Keďže bol mimoriadne nadaný, zapísal sa na lekársku fakultu vo Wittenbergu, pokračoval v Lipsku a štúdiá zavŕšil v roku 1591 na lekárskej fakulte slávnej univerzity v Padove. Ako protestant nemohol však získať doktorát na tejto katolíckej univerzite, diplom mu potom udelila pražská Karlova univerzita. V Padove sa spriatelil so študentmi z Čiech a Horného Uhorska, teda z územia Slovenska, a tu si aj po prvý raz uviedol svoje priezvisko ozdobené prídomkom – z Veľkého Jasena.

Titulná strana najznámejšieho Jesseniovho diela Ján Jessenius z Jasenového, história pražskej anatómie konanej v Prahe v roku 1600.

Verejná pitva
Ján Jessenius najprv pobudol v úlohe praktického lekára v rodnej Vratislavi a oženil sa s meštiankou Máriou Felsovou. Po dvoch rokoch stal sa osobným lekárom saského kniežaťa Wilhelma v Drážďanoch a už v roku 1595 sa stal profesorom anatómie, chirurgie a botaniky wittenberskej lekárskej fakulty. Istý čas tam bol dekanom fakulty, ba aj rektorom univerzity.
V roku 1599 uňho hosťoval slávny astronóm Tycho de Brahe, ktorý s celou rodinou smeroval na svoje nové pôsobisko – do Prahy na dvor cisára Rudolfa II. Na ďalší rok v júni navštívil Prahu aj Ján Jessenius, zrejme na pozvanie Tycha de Brahe. A práve v Prahe, vtedy 34-ročný lekár slovenského pôvodu, s povolením cisára Rudolfa II. vykonal verejnú pitvu. Pitva popraveného muža sa konala v Rečkovom kolégiu pražskej univerzity. Začala sa 8. júna 1600 a trvala päť dní. Jedinečné podujatie umožnilo predviesť verejnosti tvar, veľkosť a uloženie jednotlivých orgánov v ľudskom tele. Pri pitve mu asistoval známy český lekár A. Zalužanský zo Zalužan. Toto zvláštne divadlo videlo približne päťtisíc divákov. Priebeh pitvy a jej výsledky zhrnul Jessenius v cykle deviatich prednášok. Vo Wittenbergu v roku 1601 vyšli v spise Johannis Jessenii á Jessen, Anatomiae Pragae, Anno MDC ab se solemniter administratatae historia (Ján Jessenius z Jaseného, história pražskej anatómie konanej v Prahe v roku 1600).

dielo3
V Rečkovom kolégiu pražskej univerzity vykonal Ján Jessenius 8. – 12. júna 1600 verejnú pitvu.

Osudná politika
Praha Jánovi Jesseniusovi učarovala. Navštívil ju aj v roku 1601, aby sa zúčastnil pohrebu Tycha de Brahe, ale o rok na to (1602) sa sem presťahoval aj s rodinou, lebo sa chcel stať dvorným lekárom Rudolfa II. Jeho túžba sa však neuskutočnila. Dokonca ani pražská univerzita ho neprijala ako profesora. V tých časoch totiž platila na väčšine európskych univerzít zásada, podľa ktorej nemohol byť univerzitným profesorom ženatý muž.

V roku 1608 sa zúčastnil v Bratislave na korunovácii kráľa Mateja za uhorského kráľa. Keď po Rudolfovej smrti v roku 1612 Matej nastúpil na trón rímskonemeckého cisára, mohol vstúpiť do jeho služieb. Najprv pôsobil ako dvorský historiograf a za krátky čas aj ako lekár. No už v roku 1613, rok po smrti svojej manželky, sa vzdal kariéry na cisárskom dvore a po niekoľkých rokoch cestovania po Európe sa znova usadil v Prahe. V roku 1617 ho, už ako vdovca, vymenovali za rektora univerzity. Keďže pražská univerzita nemala lekársku fakultu, prednášal históriu. V roku 1620 sa tejto funkcie vzdal a v lete navštívil Slovensko – Banskú Bystricu i otcov rodný kraj – Turiec.
V roku 1618 sa zapojil do politiky, bol proti zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V búrlivých rokoch 1620 a 1621 sa aktívne postavil na stranu českých stavov a po ich porážke na Bielej hore spolu s ďalšími poprednými politickými predstaviteľmi ho odsúdili na trest smrti. Na Staromestskom námestí ich všetkých 21. júna 1621, teda pred 395 rokmi, popravili. Doteraz sa nevie, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.

Foto archív autora