Časť ľudí, ktorých pozostatky sa našli v známom rituálnom komplexe Stonehenge na juhu stredného Anglicka, pochádzala z Walesu. Tak ako tamojšie kamenné menhiry.
Komplex pamiatok Stonehenge z mladšej kamennej doby čiže neolitu a bronzovej doby leží približne tri kilometre západne od mestečka Amesbury v grófstve Wiltshire. Je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Najbližšie väčšie mesto je Salisbury, ktoré leží približne 13 kilometrov južne. Celý komplex Stonehenge ako taký leží na Salisburskej planine.
Stopa vedie do Walesu
Najznámejšou časťou komplexu Stonehenge je polkruh priemerne štvormetrových menhirov, pozdĺžnych kameňov, ktoré sú zasadené kolmo do zeme, s hmotnosťou až 25 ton. Polkruh tvorí stred veľkého komplexu kamenných a iných konfigurácií. Najmasívnejšie sú vnútorné trilithony, páry kameňov s prekladom, jednotlivo až 50-tonové, usporiadané do podkovy či kruhu. Všetko je umiestnené medzi zemnými útvarmi, ako sú valy, priekopy a stovky pohrebných pahorkov navôkol. Menhirový útvar má vyše štyritisíc rokov. Amesbury je pritom najdlhšie známe nepretržite obývané miesto vo Veľkej Británii, osídlené už pred vyše desaťtisíc rokmi. Menhiry sú zo škvrnitého doleritu a ryolitu, teda hornín, aké sa najbližšie nájdu v pohorí Preseli v grófstve Pembrokeshire na západe Walesu, čo je viac ako 200 kilometrov od Stonehenge. Sem ich dopravili po riekach i súši, čo potvrdili aj moderné experimenty. Vedci waleskú stopu upresnili do dvoch lokalít: Craig Rhos-y-felin a Carn Goedog. Teraz ju podporil aj najnovší výskum.
Svedectvo stroncia
Výskum spočíval v chemickej analýze ľudských pozostatkov, ktoré prešli kremáciou, konkrétne v určení pomerného zastúpenia izotopov stroncia. Z analýzy vyplynulo, že niektorí starovekí ľudia pochovaní v Stonehenge pochádzali zo vzdialenejších oblastí západnej Británie, s najväčšou pravdepodobnosťou zo západného Walesu. To podporuje a fakticky definitívne potvrdzuje hypotézu o dlhodobom nadregionálnom význame Stonehenge ako kultového strediska. Na vzdialenejší pôvod (dokonca zo Stredomoria či zo súčasného Nemecka) viacerých pochovaných v komplexe totiž poukázali už skoršie výskumy. Telá cudzincov pritom nemuseli byť spálené a popol uložený na mieste. Do Stonehenge zrejme priniesli popol mŕtvych, aby ho tam pochovali. Nový výskum uskutočnili desiati vedci z Veľkej Británie, Belgicka a Francúzska. Tím viedol Christophe Snoeck z Oxfordskej univerzity a z Vrije Universiteit Brussel. Výsledky uverejnili v časopise Nature Scientific Reports. Významne dopĺňajú poznatky o Stonehenge, lebo dosiaľ sa vie oveľa viac o jeho štruktúre a budovaní, ako o ľuďoch, ktorí ho vybudovali či v ňom boli pochovaní. A to aj napriek tomu, že zosobňuje jedno z najväčších pohrebísk z neskorého neolitu v celej Británii a že jeho vedecký výskum prebieha vlastne už viac ako storočie. Členovia tímu zmerali obsahy izotopov stroncia v úlomkoch kostí lebiek z popola 25 rôznych ľudí. V Stonehenge boli pochovaní v rozpätí rokov 3180 až 2380 pred n. l., teda možno ešte pred vybudovaním slávneho útvaru menhirov, ktoré sa v súčasnosti kladie približne do roku 2000 pred n. l. Vedci porovnali tieto merania s analogickými vzorkami terajších rastlín, vody a vzoriek ľudských zubov z Veľkej Británie. Z pochovaných boli 15 miestni z blízkeho okolia Stonehenge, no zvyšní strávili prinajmenšom posledných desať rokov života v západnom Walese.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban