Počuli ste o nemeckom protektoráte Východná Afrika? Túto krajinu by ste dnes márne hľadali na mape sveta.
Je to bývalá nemecká kolónia, v súčasnosti známa ako Tanzánia. Pred 150 miliónmi rokov týmto takmer zabudnutým kúskom zeme pochodovali stáda majestátnych brachiosaurov. Ich slávna minulosť povstala z tendagurského kameňa práve pred storočím.
Prvý kontakt s jurským svetom
Písal sa rok 1907. Bernhard Sattler, inžinier istej nemeckej ťažobnej spoločnosti, objavil v tejto africkej kolónii skamenené kosti obrovských rozmerov. Jeho nálezová správa sa dostala až k nemeckým vládnym špičkám, ktoré následne zalarmovali Eberharda Fraasa, správcu kráľovských prírodovedných zbierok v Stuttgarte. Renomovaného paleontológa po príchode do Afriky postihla ťažká amébová dyzentéria, no napriek tomu podstúpil náročný štvordňový pochod na horu Tendaguru, kde ležali neznáme kamenné kosti. I keď sa jeho stav zhoršoval, pohľad na nevídanú akumuláciu kostí dinosaurov ho mimoriadne vzrušil a ihneď nariadil výkopové práce. Chorobou vyčerpaný Fraas sa však nakoniec musel vzdať a požiadal o pomoc svojho starého priateľa, riaditeľa Berlínskeho prírodovedného múzea. Wilhelm von Branca okamžite zmobilizoval zdroje svojho múzea a spriaznených finančných mecenášov, zabezpečil potrebné vybavenie a vybral si Wernera Janenscha (obr. 1) za expedičného vodcu.
Nezabudnuteľná expedícia
Práve pred storočím vpochodoval Janensch a ďalší významný nemecký paleontológ Edwin Henning do afrického 
vnútrozemia so sprievodom 180 domorodcov. Začala sa veľkolepá nemecká expedícia, ktorá trvala ďalšie štyri roky (obr. 2). Jej cieľom bolo získať objavené kosti dinosaurov, určiť relatívny vek a stratigrafiu (sled vrstiev) usadenín v Tendaguru. Janensch si našiel skvelého pomocníka z radov domorodého obyvateľstva, Bohetiho bin Amraniho (obr. 3). Ten organizoval práce niekoľkých stoviek domorodcov najatých na odstraňovanie porastu z náleziska, budovanie tábora, odstraňovanie nadložného sedimentu, vykopávanie kostí a ich prepravu. Podmienky neboli jednoduché. Lokalita sa nachádzala 75 km na severozápad od prístavného mesta Lindi. Žiadne cesty, žiadna železničná trať, nehovoriac už o náročných klimatických pomeroch. Jediným spôsobom, ako mohli dopraviť fosílne kosti do Lindi, bola ľudská sila. Na trase (obr. 4), ktorej zdolanie trvalo 4 až 5 dní, preniesli domorodci na hlavách a na chrbtoch neuveriteľných 225 000 kg kostí. V Lindi náklad zabalili do 850 drevených debien, naložili na arabské plachetnice, potom preložili na zaoceánske parníky a o niekoľko týždňov sa debny s prehistorickými pokladmi dostali do Berlína. 
Na úpätí Tendaguru vznikla expedičná dedina, ktorá sa počas tretej sezóny rozrástla na 480 obyvateľov. Do konca výpravy objavili vyše 100 nových paleontologických lokalít na ploche 30 km2. Po dva a pol roku sa Janensch a Hennig vrátili do Berlína, aby sa venovali preparácii a spracovaniu vlastných nálezov. Na začiatku roku 1913 nemecká expedícia postavila tábor v Tendaguru naposledy. Prišla prvá svetová vojna. Nemeckú kolóniu pohltili miestne vzbury a boje. Po ich skončení prešla kolónia pod správu Veľkej Británie. Britské prírodovedné múzeum vyslalo do Tendaguru svojich poverencov, ktorí tu v rokoch 1924 až 1931 pokračovali v hľadaní fosílii. Tendagurské objavy nemeckých paleontológov však dodnes nik neprekonal.
Celý článok si môžete prečítať v Quarku.