Stratégie krotiteľov kliešťov

V tomto ročnom období sa príroda prebúdza zo zimného spánku. Nielen na jar, ale aj počas celého roku nám vedia život znepríjemňovať malé nenápadné parazity – kliešte. O nich, aj o novinkách v boji proti kliešťom sme sa rozprávali s doc. MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc., z Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Kam patria kliešte z prírodovedného hľadiska?
Kliešte sú príbuzné pavúkom. Niektorí ich mylne zaraďujú medzi hmyz. Majú rovnako ako pavúky štyri páry nôh, hmyz má len tri páry. Na rozdiel od pavúkov nemajú telo rozdelené na hlavu a bruško, ale ich majú zrastené do jedného celku, z ktorého dopredu vyčnievajú len ústne ústroje.

Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., pôsobí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach; dlhé roky pracoval ako vedecký pracovník Parazitologického ústavu SAV. Jeho hlavným vedeckým zameraním je interdisciplinárny výskum ekológie kliešťov a kliešťami prenášaných patogénov, ich vzťahu k hostiteľoma prostrediu v podmienkach globálnych klimatických a spoločenských zmien. Vybudoval vedeckú školu pre komplexný výskum prírodne ohniskových nákaz, najmä lymskú boreliózu, anaplazmózu a babeziózu. Publikoval vyše 150 pôvodných vedeckých prác, skrípt, učebných textov a statí v monografiách. So svojím tímom sa významne podieľa na prenose poznatkov výskumu do spoločenskej praxe, je vyhľadávaným popularizátorom vedy s viacerými domácimi i zahraničnými oceneniami.

S príbuznými druhmi vytvárajú zoologickú podtriedu roztoče a samostatný zoologický rad kliešte. Podľa Systema Naturae 2000 sa rad kliešte delí ešte na tri čeľade, z ktorých sa v Európe vyskytujú dve, kliešťovcovité (Argasidae), nazývané pre ich mäkký zriasnený kožovitý povrch aj mäkké kliešte, a kliešťovité (Ixodidae). Tie majú telo na chrbtovej strane kryté chitínovým štítkom, a preto sa nazývajú aj tvrdé kliešte. Ústne ústroje majú výrazne vysunuté na prednej strane tela a sú dobre viditeľné zhora. Niekedy sa nesprávne označujú za hlavičku, ktorá je však zrastená s telom. S týmto omylom nič nenarobíme, môžeme to len akceptovať.

Ako je to s ich výskytom na Slovensku?

Nie je kliešť ako kliešť. Podľa posledného sčítania kliešťov v Systema Naturae 2000 je doteraz na svete opísaných 713 druhov kliešťov z čeľade Ixodidae, to jest tých tvrdých. Tie sa z ekologického hľadiska, podľa toho, kde striehnu na hostiteľov a kde sa vyvíjajú, delia na hniezdno-norové a externé. S tými prvými, ktorých je možno až 90 percent, sa bežne nestretneme. Žijú v hniezdach určitých druhov vtákov alebo zvierat, napríklad ježov, sysľov, hryzcov, myší, dokonca aj v jaskyniach na netopieroch. Tá druhá skupina je však pre nás dôležitejšia, lebo tá napáda domáce a hospodárske zvieratá, ba aj nás ľudí. V našich výskumoch sa venujeme predovšetkým trom rodom externých kliešťov žijúcich na Slovensku. Naše najväčšie kliešte sú rodu Dermacentor, slovensky pijak. Druhý rod rozšírený na našom území je Haemaphysalis a tretí rod Ixodes, oba majú slovenské rodové meno kliešť. Rod Ixodes je najpočetnejší, pričom najnebezpečnejší pre ľudí a zvieratá je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Zo stredomorskej oblasti si môžeme na psíkoch z dovolenky priniesť aj neželaný suvenír v podobe kliešťa rodu Rhipicephalus, ktorý u nás ale nevie prežiť.

Foto Pixabay

Kedy sa s týmito parazitmi stretneme?
Príroda to zariadila tak, že kliešte si počas evolúcie podelili miesta, kde žijú, hostiteľov, ktorých napádajú, ale aj obdobie, kedy pijú krv na hostiteľoch a vyvíjajú sa, resp. samičky kladú vajíčka. Hovoríme tomu ekologická nika. Je to dômyselný systém prírody, aby sa konkurencia znížila na udržateľnú úroveň. V časovej nike si kliešte striedajú obdobie aktivity s obdobím útlmu životných prejavov, keď zastavujú príjem potravy a svoj vývin. Hovoríme tomu diapauza, alebo jednoducho zimný a letný spánok.

Ako to teda u nás vyzerá počas roka?
Na Slovensku to máme s kliešťami oveľa pestrejšie ako naši českí susedia, čo nám asi nezávidia, aj keď pre nás kliešťolovcov je to dobrá správa. Prvým kliešťom, s ktorým sa môžeme stretnúť už na Nový rok, je kliešť lesostepný. Je to v podstate zimný kliešť, náš ľadový medveď, ktorý je aktívny od októbra do mája. Naživo ho môžeme vidieť aj na Silvestra, napríklad v Slovenskom krase pri slnečnom počasí, ako striehne na suchej vegetácii. Máme s tým osobné skúsenosti. Skutočne prvými kliešťami po zimnom spánku sú oba naše pijaky. Tie si vybrali skoré jarné a neskoro jesenné obdobie. Prebúdzajú sa hneď po roztopení snehu, na južnom Slovensku vo februári, za miernych zím už v januári, maximum aktivity majú v apríli. Dobre to poznajú veterinárni lekári, keď zachraňujú psíky pred babeziózou. Človek a mačky sa ich báť nemusia. Keď kvitnú agáty, odoberajú sa pijaky na letný spánok. Keď agáty odkvitnú, s pijakmi sa už nestretneme, svoju siestu si dôkladne strážia. Psíčkari si vtedy môžu nachvíľu vydýchnuť. Opäť sa objavia v plnom nasadení v septembri, po dažďoch aj koncom augusta, a vydržia až do mrazov a napadnutia snehu.

Kliešť obyčajný na steble trávy.

Ktorý kliešť je najrozšírenejší?
Kliešť obyčajný ako najčastejší a najrozšírenejší je typickým kliešťom celého vegetačného obdobia, pri veľmi miernych zimách ojedinele aj vtedy. Je to takmer kliešť náš každodenný. Zo zimného spánku sa prebúdza, keď teplota stúpne nad 5 až 7 °C, čo bývalo zvyčajne koncom marca a začiatkom apríla. Viditeľne to signalizujú rozvíjajúce sa bahniatka – jahňady vŕb, osík či jelší. V súčasnosti je to nezriedka už vo februári. Najviac ich je v máji a júni a ak vydrží Medardova kvapka 40 dní, tak aj do konca júla. To je obdobie, keď rapídne narastá počet ochorení ľudí na kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.

Hlavička samičky kliešťa obyčajného pri pohľade zhora

Keď nastúpia letné suchá a horúčavy, tak v južných teplých oblastiach Slovenska tento kliešť zalezie do zeme a utlmí svoj vývin, ide spať. Po príchode jesenných dažďov a ochladení sa časť populácie ešte prebudí a vytvorí sa menší jesenný vrchol aktivity. V horských oblastiach však pokračuje v striehnutí na hostiteľov aj cez letné obdobie a výraznejší pokles sa prejaví až koncom augusta a v septembri. Na zimný spánok sa poberie, keď sa opäť výrazne ochladí. Vyslovene letným kliešťom je kliešť lužný, ktorý sa prebúdza po zime o niečo neskôr ako kliešť obyčajný. Je to náš spachtoš. Stretávame sa s ním od konca apríla až mája do októbra, s výnimkou veľmi suchých a teplých letných mesiacov. Takže na Slovensku si môžeme užívať kliešte po celý rok.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto archív Branislava Peťka

Komentáre