V posledných rokoch postihlo mnohé oblasti Európy dlhotrvajúce sucho. Klimatická zmena sa stáva realitou. 
Ničivé požiare v Austrálii na začiatku februára tohto roku a májové v Kalifornii nás nepochybne presvedčili, aké dramatické a hrozné následky so sebou prináša dlhotrvajúce sucho. Aj keď sa rozsiahle požiare v týchto oblastiach vyskytujú prakticky každoročne, predsa len musíme priznať, že tohtoročná situácia si, najmä v Austrálii, vybrala až príliš veľa strát. Denné maximá teploty vzduchu šplhajúce sa v oblasti štátu Viktória až k 48 °C, mimoriadne suchý a teplý vietor s rýchlosťou presahujúcou 100 km/h, desaťtisíce hektárov lesa spálených na popol a nakoniec viac ako 200 ľudských obetí.
Na prvý pohľad sa nám môžu zdať problémy spojené so suchom v Austrálii či USA vzdialené, opak je však pravdou. Dokonca aj Slovensko, tešiace sa z oveľa príjemnejších klimatických pomerov, sa bude musieť v pomerne skorej budúcnosti vyrovnať s čoraz častejšími a dlhšie trvajúcimi obdobiami sucha. Jedna z jeho najvýraznejších vĺn za posledných najmenej 33 rokov zasiahla Slovensko len nedávno - v roku 2003.
Prívalové zrážky sucho nezmierňujú
V teplej časti roka sa pevnina vždy ohrieva rýchlejšie ako oceány a moria v rovnakej zemepisnej šírke, preto je vzduch nad pevninami teplejší a má nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu, čo spôsobuje silnejší výsušný efekt atmosféry nad pevninami. Globálne otepľovanie tento stav, vzhľadom na dlhodobo výraznejší nárast teploty vzduchu nad pevninami v porovnaní s oceánmi, ešte viac zvýrazňuje. Vnútrozemie kontinentov preto čoraz pravidelnejšie trpí suchom, ktoré často sprevádzajú extrémne vysoké, až rekordné teploty vzduchu (ako najnovšie v Austrálii). Ak nakoniec k výskytu zrážok nad pevninami dôjde, býva to najčastejšie počas búrok. Takéto zrážky však majú väčšinou povahu prívalových dažďov, ktoré spadnú na zemský povrch za pomerne krátku dobu (len za niekoľko minút). Vysušená pôda nestihne vsiaknuť toto značné množstvo vody, a tak odteká z územia bez väčšieho úžitku. Efektívnosť takýchto zrážok je preto veľmi nízka a niekedy dokonca ani séria búrkových lejakov nedokáže úplne odstrániť narastajúci vlahový deficit. V miernych šírkach však môže byť výskyt sucha v jarnom a letnom období spôsobený navyše aj čoraz sporadickejším výskytom snehovej pokrývky v chladnej časti roka, prípadne opakovaným roztopením snehovej pokrývky v zime, čo zmenšuje množstvo vody infiltrované do pôdy počas predjarného oteplenia. Tak napríklad skoršie topenie snehu je jeden z výrazných faktorov, ktoré už dnes prispeli k častejším a rozsiahlejším požiarom na západe USA. To isté hrozí aj na Slovensku.
Sucho z globálnej perspektívy
Menšia časť kontinentov je zavlažená lepšie ako v minulosti (Argentína, časť USA, severné európske Rusko), čo spôsobuje predovšetkým zmena atmosférickej cirkulácie a posun polárnej frontálnej zóny smerom k pólom. Zjednodušene sa dá konštatovať, že doteraz suché oblasti sú v dôsledku otepľovania väčšinou ešte suchšie a doteraz vlhké oblasti väčšinou ešte vlhšie.
Veľmi dobrým príkladom územia postihnutého dlhodobým suchom je subsaharská oblasť Sahelu, ktorá trpí výrazným nedostatkom zrážok už od 60. rokov minulého storočia a podľa najnovších počítačových simulácií je hlavnou príčinou tohto stavu zvyšujúca sa teplota povrchových vôd Indického oceánu. Zmena cirkulačných pomerov sa výraznou mierou podieľa aj na poklese hladiny podzemných vôd, čo v mnohých regiónoch sveta spôsobuje problémy so zabezpečením dodávok úžitkovej vody. Napríklad dlhodobé sucho v juhozápadnej Číne v lete 2006 postavilo pred problém nedostatku pitnej vody až 10 miliónov obyvateľov postihnutého regiónu. V niektorých oblastiach sveta musí obyvateľstvo už dnes vynakladať značné prostriedky (najčastejšie elektrické pumpy) na hĺbenie vrtov, často dosahujúcich hĺbku až niekoľkých stoviek metrov, aby im zabezpečili prísun dostatočného množstva pitnej vody (napr. v Jemene). Rok od roku trápia rozsiahle požiare a nedostatok vody aj Grécko, ktoré muselo napríklad v auguste 2007 vyhlásiť na celom svojom území výnimočný stav. So suchom však začínajú mať stále väčšie problémy aj regióny, ktoré bývajú zvyčajne na atmosférické zrážky mimoriadne bohaté.
Sucho na Slovensku z pohľadu klimatológa
Dlhšie trvajúce periódy sucha sa nevyhýbajú ani strednej Európe. Pri predpoklade klesajúceho množstva zrážok (o 10 %) a rastúcej teploty vzduchu (o 2 až 4 °C) vo vegetačnom období musíme aj v budúcnosti (do roku 2100) počítať, a to najmä v južných oblastiach Slovenska, s častejším a dlhšie trvajúcim výskytom sucha. V poľnohospodárskych oblastiach sa tak zvýšia požiadavky na zavlažovanie (pri náraste teploty vzduchu o 1 °C rastú požiadavky na vlahu až o 15 %) a vo väčšine horských regiónov vzrastie riziko výskytu lesných požiarov. Situácia na Slovensku by však v porovnaní s niektorými regiónmi sveta nemala byť až tak mimoriadne dramatická, aj keď vážna bude určite. S ďalekosiahlejšími dôsledkami sucha sa budú musieť popasovať najmä také oblasti ako Stredomorie, juhozápad USA, severná a južná Afrika a, samozrejme, aj Austrália.
Mgr. JOZEF PECHO, RNDr. PAVEL FAŠKO, CSc.
Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava
Mgr. ALEXANDER AČ
Ústav systémovej biológie a ekológie, AV ČR
Prof. RNDr. MILAN LAPIN, CSc.
Oddelenie meteorológie a klimatológie, KAFZM FMFI UK