Časopis Quark
http://www.quark.sk

Svet okolo nás – vesmír

Vesmír je ešte vždy neprebádané miesto a aj tie veci, ktoré o ňom vieme, nás dokážu maximálne fascinovať. Otestujte sa, ako dobre poznáte to málo, čo sa vie o (ne)konečnom vesmíre. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii magazínu Quark na strane 54.

1. celé sa to začalo veľkým treskom. Astrofyzici pokladajú za počiatočný bod dejín vesmíru prvé miliardtiny sekundy po prvotnom výbuchu. Došlo k nemu asi pred

a) 8 miliardami rokov

b) 11 miliardami rokov

c) 14 miliardami rokov

d) 17 miliardami rokov

2. Úplný počiatok vesmíru, teda bod nula, je pre vedu absolútne tajomstvo. Fyzici nemajú ani najmenšiu predstavu, čo sa dialo do povestného bodu 10-43 sekundy od veľkého tresku. Vie sa len, že dovtedy bola gravitačná sila taká extrémna, že súčasná veda nedokáže vysvetliť správanie sa atómov v takýchto podmienkach. Čas 10-43 sekundy od veľkého tresku sa považuje za akýsi múr, ktorý je pomenovaný po

a) Isaacovi Newtonovi

b) Albertovi Einsteinovi

c) Wernerovi Heisenbergovi

d) Maxovi Planckovi

3. Neutrónové hviezdy sú objekty, ktoré vzniknú po výbuchu supernovy, pričom ide o záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. Pri rotácii neutrónovej hviezdy hovoríme o pulzare. Predpokladá sa, že ide o najrýchlejšie rotujúce objekty vo vesmíre. Najrýchlejší pulzar rotuje rýchlosťou

a) 7 kilometrov za sekundu

b) 700 kilometrov za sekundu

c) 7 000 kilometrov za sekundu

d) 70 000 kilometrov za sekundu

4. Odhaduje sa, že vo vesmíre je viac hviezd ako všetkých zrniek piesku na Zemi. Výsledok je ohromujúci: 1 000 triliónov až jeden kvadrilión! Galaxia Mliečna cesta predstavuje len zlomok zlomku, pretože podľa odhadov má

a) 2 miliardy hviezd

b) 20 miliárd hviezd

c) 200 miliárd hviezd

d) 2000 miliárd hviezd

5. Napriek veku vesmíru i počtu galaxií naďalej absentuje dôkaz o prítomnosti mimozemských civilizácií. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Enrico Fermi poukázal na tento paradox otázkou: Kde sú všetci? Zjavný rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie mimozemských civilizácií a tým, že zatiaľ nie je akýkoľvek dôkaz o kontakte s nimi, sa nazýva

a) paradox života

b) Fermiho paradox

c) vesmírny paradox

d) Hubblov paradox

6. Snom takmer každého horolezca je dostať sa na najvyšší bod Zeme – na Mt. Everest. So svojou 8 848 metrovou výškou nad hladinou mora však hlboko zaostáva za najvyšším štítom v Slnečnej sústave. Tým je Olympus Mons (vrch Olymp) – od nulovej nadmorskej výšky planéty čnie do výšky 27 kilometrov. Ide o štítovú sopku, ktorej základňa kužeľa má priemer 624 km, čo zodpovedá približne ploche francúzska. Vulkán sa nachádza na

a) na Merkúri

b) na Venuši

c) na Marse

d) na Jupiteri

7. Okolie bolo atramentovo čierne, hviezdy všade naokolo a Slnko svietilo tak jasne, že som to nemohol zniesť, opísal svoje dojmy prvý človek, ktorý v roku 1965 po prvý raz v dejinách vystúpil do voľného kozmu. Bol to

a) John Herschel Glenn

b) Alexej Archipovič Leonov

c) Eugene Cernan

d) Jurij Alexejevič Gagarin

8. Najpravdepodobnejšia z teórií o konci vesmíru hovorí, že hmota nezanikne následkom rozpínania, ale následkom chladu. Keď dohoria posledné hviezdy a nové sa už tvoriť nebudú, vesmír sa dostane do štádia tepelnej smrti, keď častice stratia termodynamickú energiu a všetok pohyb vo vesmíre sa zastaví. túto myšlienku vyslovil už

a) lord Kelvin

b) Anders Celsius

c) James Joule

d) Michail Vasilievič Lomonosov

R

Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre