Svište – tatranské píšťalky
K jedinečným zážitkom návštevníkov Tatier, ktorí zablúdia do vyšších nadmorských výšok, patrí prenikavý hvizd nášho veľkého hlodavca – svišťa. Ten je už oddávna spoločníkom pastierov, baníkov, horolezcov a turistov v Tatrách.
Slovenskí a poľskí ochranári svište prísne strážia pred pytliakmi najmä v tomto období pred uložením sa na zimný spánok, keď ich telo obsahuje najviac tuku.
Svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) je vzácny, ohrozený, endemický a reliktný poddruh, ktorý už po stáročia patrí spolu s kamzíkom k najznámejším tatranským živočíchom. Svišť sa zachoval na území Tatier po ústupe ľadovcov, ktoré sa podieľali na formovaní tatranských dolín v ľadovej dobe. V Tatrách sa vyvíjal izolovane od alpských svišťov, ktoré patria k poddruhu svišťa vrchovského alpského (Marmota marmota marmota). Tatranský a alpský poddruh svišťa sa okrem veľkosti tela odlišujú najmä nosovou časťou lebky.
Kolónie na horských lúkach
Tatranský svišť žije v slovenskej časti Tatier v nadmorskej výške 1 550 až 2 300 m. V poľských Tatrách ho našli aj nižšie, v oblasti Jaworzynky v nadmorskej výške iba 1 350 až 1 380 m. V minulosti sa pravidelne vyskytoval aj v Belianskych Tatrách, ale v roku 2006 tam nebol spozorovaný ani jeden exemplár. Ochranári zasiahli a o dva roky neskôr vypustili do tejto oblasti šesť svišťov odchytených v Západných Tatrách. V Belianskych Tatrách sa im očividne dobre darí.
Svište žijú v kolóniách v spoločných norách a brlohoch, a to na miestach, kde nehrozí zaplavenie vodou. Vytvárajú viacero typov nôr. Hlavné nory, dlhé až 14 metrov, bývajú umiestnené viac ako 1,5 m hlboko pod povrchom. Na konci nory je brloh ležiaci vyššie ako chodby, ktoré do neho vedú. Brloh býva vystlaný suchou trávou. Svište si budujú aj slepo zakončené chodby – úkrytové nory dlhé 1,5 až 2 m, v ktorých sa ukrývajú pred predátormi v čase nebezpečenstva. Väčšinu kolónií možno nájsť na svahoch orientovaných na juhozápad, juh, prípadne juhovýchod. Ďalším dôkazom toho, že svište naozaj obľubujú južné slnko, je i to, že oveľa menej kolónií budujú na dne dolín a v ich závere.
Svište vo vysokohorskom prostredí obývajú alpínske lúky s bohatstvom potravy a prítomnosťou sutín a balvanov, ktoré pri ich spôsobe života plnia ochrannú funkciu. Sú typickými bylinožravými živočíchmi. Živia sa mnohými druhmi rastlín, pričom niektoré žerú celé, teda aj s koreňmi, svojimi dokonale vyvinutými hlodavými zubami žltkastej farby. Na predných končatinách majú štyri prsty a na zadných päť prstov zakončených pazúrmi. Používajú ich na vyhrabávanie nôr a pri zbere potravy. Obľúbený je napríklad horec bodkovaný a kôprovníček bezobalový pravý. Z niektorých rastlín požierajú iba ich nadzemné časti, najčastejšie listy.
Signály
K charakteristickým prejavom svišťa patrí vydávanie zvukových signálov. Nimi vyjadrujú bolesť, strach, hrozbu a zlosť. Keď svišť – strážca vzdušného priestoru – zbadá svojho úhlavného nepriateľa, orla, zapíska a všetky ostatné pokojne sa pasúce svište v priebehu niekoľkých sekúnd zalezú do nôr. Svište pískajú, aj keď sa do ich blízkosti priblíži človek, a tak návštevníci Tatier toto pískanie poznajú, hoci jeho pôvodcu obvykle nevidia.
K ďalším zaujímavým prejavom tohto hlodavca patrí signalizácia chvostom. Poznáme až päť jeho základných pohybov. Tieto pohyby okrem udržiavania rovnováhy vyjadrujú aj emócie (upútanie pozornosti iných svišťov, pozitívna nálada a iné).
Šesť mesiacov spánku
V priebehu dňa majú svište dva vrcholy aktivity, a to v dopoludňajších hodinách medzi 9.00 až 10.30 a potom popoludní medzi 14.00 až 17.30. Okolo poludnia sa často vyhrievajú na skalách alebo odpočívajú pri norách. Medzitým sa usilovne pasú, aby získali dostatočné tukové zásoby na dlhý zimný spánok.
Ako zistia, že je čas uložiť sa? Všetko závisí od priemernej teploty prostredia, ktorá sa pohybuje okolo 8 až 15 °C. Pred zimným spánkom, keď si svište zhromažďujú v tele veľa zásobných látok, sa im vytvára tzv. hnedá žľaza. Jej úlohou je regulovať produkciu tepla počas zimného spánku a zohrievať dôležité orgány. Toto hnedé tukové tkanivo obaľuje pľúca, srdce a chrbticu. Zabezpečuje začiatok zimného spánku, jeho priebeh a nakoniec aj prebúdzanie v jarnom období. Pred zimovaním (hibernáciou) si svište upchávajú vchody do nôr hlinou, trávou a kamením v dĺžke až 1 m a nechávajú si iba malé vzduchové otvory. Počas zimného spánku – od konca septembra až začiatku októbra do druhej polovice apríla až začiatku mája – sa činnosť ich srdca znižuje na 4 až 5 tepov za minútu a teplota tela klesá na 3 až 5 °C. Po skončení zimy sa svište preberajú zo zimného spánku riadne vychudnuté – z jesenných šesť kíl hmotnosti im zostávajú približne dve.
RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
Viac zo života svišťov sa dozviete v časopise Quark.