Najkrajší ozdobný kameň Slovenska

Stavby stavané z travertínu alebo obložené travertínom patria medzi najkrajšie na Slovensku. Travertín sa u nás, aj napriek bohatým náleziskám, už neťaží. Záujemcovia o jeho bližšie spoznanie ho nájdu v slovenskej krajine v pôvodnej forme.

Zvetrávanie, erózia a svahové pohyby vo štvrtohorách formovali najmä hornaté oblasti Slovenska. No na našom území boli v tomto období aj aktívne sopky, prúdila na povrch horúca voda  a navievali sa spraše.

Mladá hornina
Travertín je forma vápenca vznikajúceho na súši zo studených, no častejšie z horúcich prameňov. Napriek tomu, že travertíny vznikali aj v dávnej geologickej minulosti, najčastejšie známe formy sú z najmladšieho geologického útvaru, zo štvrtohôr.

Travertín sa na zemskom povrchu vyskytuje v rôznych podobách. Napríklad v povlakoch, v rôznych krasových útvaroch (kvaple v jaskyniach) a v ďalších formách. Tvorí kompaktné masy, ale aj nevýrazne vrstvovité telesá s početnými nepravidelnými a rôzne veľkými dutinami a pórmi.

Vďaka prímesiam býva sfarbený najčastejšie do mliečnobiela či svetložlta, zlatistožlta, prípadne  do hneda. Často sa zráža okolo nejakého zárodočného centra (vetvy stromu, voľného kameňa, ale aj rôzneho odpadu, ktorý zanechali ľudia v blízkosti prameňov). Pre stavebníctvo objavili travertín najmä Rimania. Najžiarivejším príkladom rímskej stavby z travertínu je Koloseum.

Ako vzniká travertín
Travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň. Patrí do skupiny usadených hornín. Vzniká vyzrážaním z vôd, ktoré obsahujú uhličitan vápnika. Medzi travertínové výtvory patria rôzne kvaple vo vápencových jaskyniach. Vyzrážaný z chladných vôd je výrazne pórovatejší, najčastejšie tvorí povlaky, kaskády a podobné útvary a označuje sa aj ako travertínový tuf alebo travertínový sinter.

Spodná voda, ktorá cirkuluje v puklinách a dutinách vápencových hornín, rozpúšťa uhličitan vápnika. Intenzitu rozpúšťania ovplyvňuje pomer medzi teplotou vody, jej chemickým zložením a úrovňou oxidu uhličitého v ovzduší. Keď nasýtený vodný roztok vystúpi na zemský povrch, minerál rozpustený vo vode sa začne zrážať v podobe veľmi tenkých vrstiev na rôznych predmetoch. Keď proces prebieha dlhý čas, dochádza k vzniku travertínových plôch a okolo minerálnych prameňov aj k vzniku travertínových kôp. Travertín vzniká aj v súčasnosti.

Travertín však často vzniká prevažne z horúcich, bublajúcich minerálnych prameňov. Unikajúce vzduchové bubliny spôsobujú vznik pórovitého povrchu jednotlivých vrstiev, ktoré sa na seba ukladajú. Proces vzniku travertínu prebieha blízko zemského povrchu a nevyžaduje dodávku tepla či zvýšenie tlaku, ako to vyžaduje vznik iných hornín.

Ak vytvorené vrstvy travertínu klesnú v dôsledku rôznych geologických procesov do väčších hĺbok, stlačia sa, póry zaniknú a podľa jeho čistoty vzniká buď kryštalický vápenec (mramor), alebo prekryštalizuje a vznikajú ďalšie minerály. Podobné procesy prebehnú aj vtedy, keď sa travertínové vrstvy dostanú do blízkosti žeravej  magmy.

Minerálne zložky a sfarbenie
Minerálne zložky travertínov, aragonit a kalcit, vznikajú v odlišných podmienkach. Aragonit sa zráža z horúcich vôd, zatiaľ čo kalcit z vôd nižších teplôt.  Keď je travertín jemnozrnný a čistý, vyznačuje sa bielou farbou. Rôzne (mechanické i chemické) prímesi spôsobujú jeho sfarbenie. Žltú farbu majú svedomí najmä tenké šupinky hydroxidov železa.

Travertín vznikajúci v jaskyniach je produktom odparenia vody, po ktorej dochádza  k vyzrážaniu karbonátu vápnika v podobe veľmi tenkých povlakov. Väčšina travertínov sa zráža vtedy, keď sa z vody do atmosféry uvoľní oxid uhličitý. Menšia časť travertínov vzniká aj opačným procesom, keď voda pohltí oxid uhličitý z atmosféry. Unikajúce plyny alebo vzduch vytvárajú v travertíne prázdne priestory. Keďže patrí medzi prírodné materiály, ani dve platne, odrezané z toho istého masívneho bloku, nemajú rovnaké sfarbenie, štruktúru, rovnakú pórovitosť a pod.

Viac o travertíne aj o pozoruhodných stavbách, ktoré ozdobil tento kameň sa dočítate v časopise Quark.