Unikátna konopa siata

V našich zemepisných šírkach sa konopa siata pestovala odpradávna. V čase svojho využívania vo svetovom poľnohospodárstve bola najdôležitejšou surovinou pre tisícku výrobkov a vyrábala sa z nej väčšina celosvetovej produkcie vlákna, látok, olejov na svietenie, papiera, kadidla, vôní a liekov.

Podľa niektorých odborníkov doposiaľ nepoznáme na Zemi inú surovinu s takými univerzálnymi vlastnosťami, ako je konopa siata (Cannabis sativa L.). Okrem potravinárskeho priemyslu nájde táto rastlina uplatnenie aj v textilnom, chemickom, lekárskom, kozmetickom, papiernickom, stavebnom a automobilovom priemysle.

Kvet

Populárna rastlina

Konopa siata je priemyselná plodina. Ide o jednoročnú, dvojdomú, priadnu a olejodarnú rastlinu s rozkonárenou byľou a charakteristickými chlpatými listami veľkosti dlane, ktoré sú rozdelené do piatich až siedmich lístkov. Rastlina obsahuje menej ako 0,2 % THC (delta 9-tetrahydrokannabinol) a ako taká nie je omamná a nebezpečná. V Indii, Iráne, Turecku, Sýrii, severnej Afrike a v Latinskej Amerike sa na výrobu hašišu alebo marihuany používa konopa indická (Cannabis indica L.). Od konopy siatej sa líši tým, že už v spodnej časti sa výrazne vetví, je nižšia, má úzke zložité listy a lesklé semená. Konopa siata je stará desaťtisíc rokov. Napríklad v dejinách Kolumbie z roku 1981 sa spomína ako surovina na výrobu najstaršej tkaniny z rokov 8 000 – 7 000 p. n. l. V Španielsku sa z konopy už v 13. storočí vyrábal papier a až do roku 1883 tvoril tento druh papiera viac ako tri štvrtiny svetovej produkcie. Na konopnom papieri je vytlačená napríklad aj Gutenbergova Biblia aj Listina nezávislosti USA, ktorá je ešte vždy vo vynikajúcom stave. V súčasnosti sa na výrobu papiera vyrubujú lesy, pričom strom dorastie do dospelosti priemerne za 20 rokov. Rastlina konopy narastie v závislosti od odrody do výšky dva až sedem metrov za štyri mesiace a tak poskytuje takmer štyrikrát viac surového vlákna ako ekvivalentná plantáž s drevom.

Hreje i chladí

Konopná látka

Vlákna konopných stoniek sú vhodným materiálom pre pradiarenský a textilný priemysel. Vo vyspelých krajinách starého Egypta a v Normandii boli kedysi konopa a ľan najpoužívanejšími rastlinami. Konopné laná a plátna boli v obľube pre svoju nezničiteľnosť. Návrat na módnu scénu zažívajú prírodné konopné látky aj v súčasnosti a právom o nich platí v zime hreje, v lete chladí. Konopný materiál zažíva renesanciu aj v modernom stavebníctve. Z konopných vláken možno vyrábať zatepľovacie systémy a tvárnice, zmes konopného pazderia s vápnom a vodou nahradí betónové prvky stavby, vhodné je aj využitie konopy na tepelné a zvukové izolácie ako náhrada minerálnych a sklených izolácií. Jedinou nevýhodou doslova nezničiteľného prírodného materiálu je, že ľudia nie sú zvyknutí využívať ho. V automobilovom priemysle sa aplikácia konopy siatej spája s menom Henryho Forda, ktorý rokmi výskumu zabezpečil zmesou vláken celulózy z rôznych rastlinných zdrojov a tiež z konopy desaťkrát väčšiu pevnosť plastových materiálov v porovnaní s oceľou. V súčasnosti ožíva aj využitie konopy ako alternatívneho zdroja energie, keďže rastlina produkuje množstvo biomasy. Predstavuje aj cenné a nevyčerpateľné palivo budúcnosti, pričom výťažkom približne 11 500 litrov metanolu na hektár ročne dokáže plne nahradiť motorovú naftu.

Konopná kniha

Slovenské skúsenosti

Konopa sa kedysi pestovala na celom území Slovenska až do nadmorskej výšky 500 metrov s výnimkou severných horských oblastí. Vyhovuje jej chladnejšie a vlhšie podnebie a dobre sa jej darí aj na menej úrodných podhorských pôdach. Semeno konopy tvorilo primárny zdroj vlákniny a bielkovín pre ľudí a zvieratá. Zrelé semená sa buď pražili, alebo mleli a používali sa na výrobu kaší, polievok i múky. Neskôr sa zo semien lisoval olej. Rastlina ako taká sa využívala v stavebníctve i v textilnom priemysle. Takmer pred 150 rokmi zaberala technická konopa na Slovensku viac ako 20-tisíc hektárov ornej pôdy. Osevné plochy však postupne klesali v dôsledku úbytku spracovateľského priemyslu, náročnosti na spracovanie, nahrádzania konopy inými, lacnejšími surovinami a aj poklesu dopytu po tejto komodite. Ďalší zlom nastal po roku 1985, keď slovenská vláda začala presadzovať nový protidrogový program, ktorý významne obmedzil pestovanie konopy ako technickej plodiny.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC – VÚRV v Piešťanoch
FPV UCM v Trnave

Komentáre