Úplné zatmenie Mesiaca

Zatmenie Mesiaca, koláž Marek Harman, Hvezdáreň v Banskej Bystrici, foto NASA, ESO.

Po trojročnej prestávke môžeme na Slovensku pozorovať v piatok večer 27. júla opäť úplné zatmenie Mesiaca. Bude to najdlhšie trvajúce úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí. Navštívte najbližšiu hvezdáreň alebo si urobte výlet do prírody. Ak bude dobré počasie, zažijete výnimočné vesmírne predstavenie.

Fáza úplného zatmenia Mesiaca potrvá takmer 104 minút. Len na porovnanie, pred tromi rokmi trvalo zatmenie iba 73 minút. Mimoriadna dĺžka zatmenia je daná tým, že Mesiac bude prechádzať veľmi blízko stredu tieňa (tzv. umbry) Zeme.

Príležitosť pre fotografov

Zatmenie Mesiaca je astronomický úkaz, pri ktorom tieň Zeme dopadá na povrch Mesiaca. Nastáva v čase okolo splnu, keď sa Mesiac pri svojom orbitálnom pohybe dostane do blízkosti predĺženej spojnice Slnko – Zem a vstúpi do tieňa Zeme. Júlové zatmenie sa bude odohrávať pomerne blízko horizontu. To je dobrá príležitosť pre fotografov a lovcov zaujímavých snímok získať nočnú kompozíciu Mesiaca v zatmení spolu so scenériou okolitej krajiny alebo budov. Ďalšie úplné zatmenie Mesiaca nastane v pondelok ráno 21. januára 2019, a jeho úplná fáza potrvá 102 minút.

Obloha nad južným horizontom v čase maxima zatmenia o 22:22. Mesiac sa bude nachádzať v súhvezdí Kozorožec. Pod Mesiacom smerom k horizontu bude nápadná svojou červenkastou farbou planéta Mars. Vpravo od nich priamo nad južným bodom, v súhvezdí Strelec, bude planéta Saturn. V smere tohto súhvezdia leží aj stred našej Galaxie, ktorej disk vidíme v priemete na oblohu ako Mliečnu cestu – svetielkujúci pás viditeľný z miest bez svetelného znečistenia nočnej oblohy. Vpravo západným smerom budeme vidieť hviezdu Antares nápadnú svojím červenkastým blikotavým svetlom. Je to hviezdny obor, najjasnejšia hviezda súhvezdia Škorpión.

Vplyv zemskej atmosféry

Keby bola Zem bez atmosféry, bol by tieň Zeme ostro ohraničený, homogénny a nebolo by v ňom Mesiac vidieť. Pri žiadnom zatmení však nie je zatienenie či stmavnutie mesačného disku úplné. Jeho stred je červenkastý a okraj šedý. Vlastnosti v každom mieste tieňa závisia od tých častí zemskej atmosféry, ktorými prešli slnečné lúče. Tie sa vplyvom zmeny indexu lomu s výškou nad Zemou lámu do jej geometrického tieňa, a to tým viac, čím bližšie k povrchu Zeme prechádzajú. Prstenec svetla prechádzajúci atmosférou sa natoľko rozšíri, že dokáže slabo osvetliť celý mesačný disk v zemskom tieni. Vo vnútornej časti tieňa je ďalšie zoslabenie spôsobené rozptylom svetla na molekulách vzduchu (ktorému vďačíme za modrú farbu dennej oblohy) a tiež rozptylom na prachu a oblačnosti. Tak sú najviac zoslabené fialové a modré lúče v porovnaní s červenými a oranžovými, ktoré potom v slnečnom svetle prevažujú. Priebeh hustoty (a teda aj index lomu) vysokej atmosféry a zaprášenie ovzdušia sú veľmi premenné, a preto sú jas a farba Mesiaca pri každom zatmení iné. Z pozorovaní zatmení v minulosti sa zistil súvis medzi veľkosťou tieňa Zeme, jasom a farbou mesačných zatmení na jednej strane a sopečnou a meteorickou aktivitou na strane druhej, ktoré podmieňujú množstvo prachu vo vysokej atmosfére vo výške približne 100 km, a tým aj ohyb a rozptyl svetla. Pozorovaním mesačných zatmení tak možno zistiť stupeň celkového zaprášenia a znečistenia atmosféry Zeme na tých miestach, kde práve v čase zatmenia Slnko vychádza alebo zapadá. Práve ranné a večerné zore vyfarbujú stred mesačného disku v čase zatmenia do charakteristického červenkastého odtieňa.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Mgr. Július Koza, PhD.
Astronomický ústav SAV Tatranská Lomnica
Ďalšie informácie o zatmení sú na webstránke aktualít Astronomického ústavu SAV: https:// www.astro.sk/news/.