Zima pomaly končí a s ňou končia aj dni, keď sme v našich domovoch pociťovali zvýšenú potrebu tepla. Nuž darmo, človek si už dávno odvykol od života v prírode, keď sa pred nepriazňou počasia mohol akurát tak skryť do jaskyne.
Obydlia, v ktorých teraz prežívame prevažnú časť svojho života, sú budované tak, aby v nich počas zimných mesiacov bolo dostatočne teplo a v horúcom lete, naopak, bol príjemný chládok. Na splnenie týchto požiadaviek sme sa už naučili, že ich musíme dostatočne zatepliť. Rovnako prísne požiadavky sú na kvalitu okien a dverí.
Kvalitné okná však prinášajú ďalší problém – sú takmer úplne vzduchotesné a dodatočná tepelná izolácia neraz celkom uzavrie stavbu akoby do igelitu – dom prestáva dýchať. Následky bývajú zlé – vzdušná vlhkosť vznikajúca v interiéri nemá kade uniknúť, a tak si nájde najchladnejšie miesto a tam sa vyzráža. Mnohí obyvatelia čerstvo zateplených domov sa z úspešne ukončenej rekonštrukcie tešia iba krátko. Na rad prichádzajú problémy s kondenzujúcou sa vodnou parou a plesňami.
Rada znie: Vetrať, vetrať, vetrať!
Vetraním znižujeme v obytných priestoroch nielen úroveň vlhkosti, ale aj množstvo škodlivín. Ani si neuvedomujeme, čo všetko môže zamorovať vzduch v miestnostiach – výpary z nábytku, podlahových krytín, pachy po varení, vykurovaní či dokonca niektoré nebezpečné plyny z podložia domu, ako je napríklad radón, ktorý vie prenikať aj cez stavebné konštrukcie. To všetko dýchame. Lenže vetranie sú vždy aj tepelné straty, ktorým sme práve nákladnou rekonštrukciou chceli zabrániť. Ako teda získať čerstvý a čistý vzduch a nestratiť pritom ušetrené teplo?
Odpoveď na túto otázku nachádzame v použití takzvaného riadeného vetrania s rekuperáciou. Ide o vetranie pomocou vzduchotechnických zariadení, ktoré nielen vymieňajú v objekte vydýchaný a vlhkosťou nasýtený vzduch, ale zároveň z neho dokážu odoberať teplo. Veľká časť tohto tepla – až viac ako 90 % – sa potom vracia do interiéru v podobe predhriateho vonkajšieho vzduchu, navyše prefiltrovaného a zbaveného peľu či iných nečistôt.
Vzduch sa dovnútra dostáva cez vstupné mriežky alebo inak riešené kryty otvorov. Tie slúžia ako ochrana pred nechcenými návštevníkmi. Vhodná konštrukcia a doplnkové zariadenia eliminujú vonkajší hluk. Podľa použitej technológie rozlišujeme dva základné druhy rekuperácie.
Centrálnu rekuperáciu charakterizujú vzduchotechnické potrubia v objekte, ktoré majú za cieľ privádzať vzduch do miestností a odvádzať ho z nich cez takzvanú centrálnu rekuperačnú jednotku.
Keďže centrálna rekuperácia si vyžaduje montáž vzduchotechnických rozvodov, je vhodnejšia do novostavieb alebo stavieb s dostatočne vysokým stropom. Ten možno pri určitých nákladoch znížiť a v ušetrenom priestore viesť potrebné potrubia. Centrálnu jednotku s výmenníkom, sacím a vyfukovým ventilátorom, filtrami i rozvodnou a napájacou skriňou je vhodné umiestniť do samostatnej miestnosti. Nielen pre hluk, ale aj pre jej čistenie, ktoré by mohlo znepríjemňovať život v obytných miestnostiach.
Vývoj aj v tejto oblasti pokročil a už niekoľko rokov sú na trhu aj dostatočne účinné decentrálne rekuperácie. Tiež využívajú rôzne spôsoby odvedenia vydýchaného a vlhkého vzduchu z miestnosti a spätného získavania tepla, ktoré sa v ňom nachádza. Ich výhodou je i to, že sa môžu zakomponovať do stavby pri jej zatepľovaní. Jedným z najefektívnejších spôsobov je jeho akumulácia do keramického výmenníka. Keramika je prírodným materiálom a z hľadiska rekuperácie má vynikajúce vlastnosti. Perfektne vie akumulovať a, naopak, aj ľahko odovzdávať teplo podľa toho, v akom prostredí sa nachádza. Keramický výmenník je nenasiakavý, neabsorbuje do seba vlhkosť, ani pachy. Nehrozí pri ňom korózia, ani poškodenie ako pri papierových alebo zhotovených z iného materiálu.
Ako to celé funguje?
Jeden z popredných výrobcov decentrálneho vetrania s rekuperáciou využíva princíp, pri ktorom sa decentrálne jednotky nachádzajú priamo v obvodových múroch vetraných miestností. Zvonku a zvnútra ich chránia kryty. Pod nimi sú prachové a peľové filtre i protihlukové zábrany, ventilátor a keramický výmenník. Ten je dostatočne tepelne odizolovaný od obvodovej steny, cez ktorú prechádza. Samotná činnosť jednotky sa uskutočňuje v štyroch fázach. V prvej fáze vydýchaný vzduch odovzdáva svoje teplo vo výmenníku. Po „nabití“ výmeníka dochádza k druhej fáze – chod ventilátora sa obráti a nasáva čerstvý vzduch z vonkajšieho prostredia. Tento vzduch prechádza v tretej fáze dovnútra cez nabitý výmenník a filtre umiestnené pod krytom. Postupne mu tak odoberá naakumulované teplo a vracia ho do miestnosti. V poslednej fáze sa opäť zmení chod ventilátora a vzduch sa opäť odvádza z miestnosti.
Špičkový ventilátor so spotrebou len 2 až 3 W a hlučnosťou max. 19 dB(A) neobťažuje obyvateľov domu a zároveň znamená vysokú ekonomickú efektívnosť prevádzky. Použité filtre i výmenník možno aj svojpomocne vybrať a vyprať v umývačke alebo jednoducho vystriekať sprchou vo vani.
Po skončení vykurovacej sezóny môže rekuperácia fungovať opačne – pasívne chladí interiér domu v letných horúčavách. V nočných alebo ranných hodinách jednotka naťahá do miestnosti dostatočné množstvo chladnejšieho vonkajšieho vzduchu, ktorý potom počas dňa udržuje vnútri. Výmenník sa pri tomto režime neohrieva, ale ochladzuje, a tento chlad odovzdáva vzduchu prichádzajúcemu počas dňa zvonku.
Blížiace sa leto znamená nielen príchod teplých dní a koniec vykurovacieho obdobia, ale aj čas, keď môžeme pre svoje zdravé bývanie urobiť niečo navyše. Inštalácia rekuperačného vetrania zabezpečí v našom dome nielen teplý, ale aj zdravý vzduch, ktorý dennodenne dýchame.
Ing. JOZEF CHRZAN
www.eurotherm.sk