Hovoríme s Vedcom roka 2010 prof. RNDr. Jozefom Masarikom, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK 

Vyštudovali ste jadrovú fyziku a namiesto práce v jadrovej elektrárni ste sa dali na vedu. Prečo?
Už na štúdium jadrovej fyziky som išiel s tým, že sa jej budem venovať ako vede, takže moja orientácia bola v tomto smere jasná od začiatku. Trochu problém bol v tom, že som sa nevedel rozhodnúť, ktorej jej oblasti sa budem venovať. Či to bude teória jadra, teda klasická jadrová fyzika, alebo teória elementárnych častíc. Nakoniec som to skombinoval tým, že robím kozmické žiarenie a ním vyvolané jadrové reakcie, čo je jadrovo-fyzikálna časť. Kozmické žiarenie sú však prevažne protóny, čo sú častice. Po práci v jadrových elektrárňach som nikdy netúžil a netúžim ani teraz.

Vo svojich výskumoch sa sústreďujete najmä na Slnečnú sústavu. Čím vás priťahuje?
Slnečná sústava ma priťahuje tým, že je to časť vesmíru, ktorá nám je nejakým spôsobom dostupná. Sme jej súčasťou, jej telesá sú našimi najbližšími objektmi, na Zem dopadá množstvo meteoritov, čo je vlastne hmota z nich. Takže keď meteority nájdeme, ako nedávno pri Košiciach, máme dosť experimentálneho materiálu. Na druhej strane realitou je, že keď chceme niekam poslať prístroje, tak technikou, ktorú máme zatiaľ k dispozícii, to môžeme urobiť len k najbližším objektom. Niektoré veci, ktorými sa zaoberám v poslednom čase, však súvisia aj s udalosťami, ktoré sa odohrali oveľa ďalej. Napríklad výskumy výbuchov supernov, vzdialených niekoľko stovák parsekov.

Veľká časť vašej vedeckej činnosti sa spája s Marsom. Prečo práve táto planéta?
Zem a Mars vznikali spoločne. Vtedy si boli veľmi podobné, ale potom sa vývoj na nich uberal veľmi rozdielnym spôsobom. Cieľom môjho záujmu je zistiť, prečo sa uberal vývoj na Marse iným smerom, či by rovnaká situácia mohla nastať aj na Zemi. Veď to by znamenalo veľkú katastrofu pre našu civilizáciu. Ďalšou vecou je, že procesy, ktoré pretvárajú povrch Marsu, sú oveľa pomalšie ako na Zemi. Má oblasti, ktoré sa od počiatku zmenili len veľmi málo. Keď na ne dopravíme prístroje, získame isté informácie, ktoré potom interpretujeme. Tak sa dozvieme aj to, ako vyzerala naša Zeme v období pred 4,56 miliardy rokov, keď vznikal a tvoril sa jej povrch.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.