Vesmír, človek a Zem
Tento rok je bohatý na významné okrúhle výročia, ktoré priťahujú pozornosť na oblasti vedy s nimi spojené. Najznámejším sa stalo 400. výročie Galileovho prvého použitia ďalekohľadu na
skúmanie vesmíru, ktoré viedlo k vyhláseniu Medzinárodného roku astronómie. Dvojsté výročie
narodenia Charlesa Darwina a 150. výročie vydania jeho revolučnej práce o pôvode druhov zasa upriamuje pozornosť na ďalšie skúmanie vývoja na našej planéte. A napokon uplynie 40. rokov od chvíle, keď pol miliardy ľudí na celom svete sledovalo Neila Armstronga, ako urobil prvý krok na Mesiaci.
Astronómovia i darwinisti veria, že tento rok im pomôže nájsť aspoň čiastočnú odpoveď na dve dramatické otázky, ktoré tiež fascinujú širokú verejnosť. Tou prvou je, či niekde vo vesmíre existuje život. Druhou zasa je, ako vlastne život vo vesmíre i na Zemi vznikol. Príležitostí na preniknutie do týchto tajomstiev bude niekoľko. V pátraní po ďalšom živote vo vesmíre výrazne pomôže mohutný vesmírny ďalekohľad Kepler, pomenovaný podľa známeho matematika a astronóma, ktorý práve pred 400. rokmi vydal v Prahe svoje dielo Astronomia Nova o základných zákonoch pohybu planét. Ďalekohľad, ktorý bude schopný naraz sledovať 100 000 hviezd v oblasti Labuť - Lýra v našej galaxii, aby pátral po nezreteľných signáloch exoplanét, chce v apríli poslať na obežnú dráhu americká NASA. Pripomeňme si, že od roku 1995, keď Michel Mayor zo ženevského observatória objavil prvú exoplanétu, sa ich našlo už vyše 300. Pomohol aj európsky vesmírny ďalekohľad COROT, od ktorého sa v tomto roku očakávajú ďalšie objavy. Kepler je však prvý vesmírny ďalekohľad, ktorý sa zameria na hľadanie planét podobných Zemi v „obytnej oblasti", kde nie je teplota príliš vysoká ani nízka na to, aby voda mohla zotrvať v tekutom stave. Očakáva sa, že za tri a pol roka sledovania by mohol objaviť asi 50 planét podobných Zemi a oveľa viac väčších.
Tento rok by sa mal stať aj rokom súbojov veľkých urýchľovačov pri hľadaní pôvodu života vo vesmíre i na Zemi. Pri troche šťastia by sa totiž vedci mohli dostať na stopu Higgsovmu bozónu, ktorý sa podľa teórií objavil krátko po vzniku sveta, avšak dosiaľ ho nikto nepozoroval. Fyzici predpokladajú, že dodáva ostatným časticiam hmotnosť a jeho objav by potvrdil správnosť súčasného modelu fyziky častíc. Pátranie po tejto božskej častici je jednou z hlavných úloh najväčšieho experimentálneho zariadenia na svete, Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC - Large Hadron Collider) v sídle Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) pri Ženeve, ktorý by po neúspešnom štarte mal tento rok začať svoju činnosť. K slovu sa však hlási aj menší konkurenčný urýchľovač Tevatron vo Fermilabe v USA, kde už vlani vylúčili určitý rozsah hmotnosti Higgsovho bozónu. Ako tretí sa do súboja pridali Boulbyho podzemné laboratóriá v Yorkshire v severnom Anglicku, kde chcú pomocou troch experimentov objaviť dosiaľ neznámu čiernu hmotu.
Na zisťovanie počiatku vesmíru sa zameria z inej strany európska družica Planck. Jej úlohou bude merať reliktné mikrovlnné žiarenie, ktoré vzniklo v počiatočnej fáze vesmíru.
Pokračovať však bude aj ďalší prieskum vesmíru. Z plánovaných misií sa pozornosť sústreďuje na ruský Phobos-Grunt, ktorý má vziať vzorky na Fobose, čo je jeden z mesiacov Marsu, a priviezť ich na Zem. Na Fobose má pristáť aj čínska družica Jinghuo-1, ktorá vyštartuje na desaťmesačnú cestu v októbri. Nad mnohými projektmi však visí kvôli svetovej finančnej a hospodárskej kríze otáznik, lebo sú príliš drahé.
V oblasti živých vied sa očakávajú ďalšie výrazné výsledky v oblasti genetiky. S napätím sa očakáva publikovanie genetického kódu nášho vyhynutého bratranca Neandertálca. Usilovne sa pracuje aj na ďalších ľudských genómoch a genetických variáciách spojených s jednotlivými nebezpečnými chorobami ako rakovina, cukrovka či mentálne ochorenia. Pokiaľ na začiatku minulého roku vedci poznali 130 genetických spojitostí, na jeho konci ich bolo už vyše 200 a do konca tohto roku by mal ich počet prekročiť 400. To by malo priniesť lepšie diagnózy, nové cesty liečby a identifikáciu ľudí s rizikom ochorenia. Napokon z 1 400 klinických experimentov, ktoré majú uviesť do praxe génovú terapiu, sa ich už 47 dostalo do tretej etapy. Tá je záverečná pred schválením liečby. Najďalej sú dva produkty, ktoré by sa mohli začať tento rok komerčne užívať. Prvým je Advexin americkej firmy Introgen, ktorý by mal bojovať proti rakovine hlavy a krku. Druhým Cerepro britskej firmy Ark Therapeutic's určený proti smrteľnému malígnemu mozgovému tumoru.
Praktické výsledky však bude mať aj zdokonaľovanie neurologického vyšetrenia, ktoré by mohlo urýchliť prerokúvanie prípadov na súdoch. Dosiaľ sa využívali len ako poľahčujúce okolnosti, keď lekári objavili v mozgu nejakú abnormalitu. V minulom roku však po prvý raz odsúdil indický súd ženu za vraždu jej snúbenca na základe encefalogramu. Lož sa však dá odhaliť aj pomocou magnetickej rezonancie. Tým sa otvára začiatok novej éry využívania neurologických poznatkov ako dôkazu viny či neviny. Ak to bude fungovať, možno sa raz dostaneme aj k tomu, aby sa pomocou neurologických vyšetrení zisťovala aj pravdivosť vyhlásení politikov. To by však asi mali príslušní vyšetrujúci viac práce než pred súdom.
Šokujúce majú byť závery v úplne inej oblasti. Tou je chápanie toho, čím sme. Potvrdí sa, že človek v skutočnosti nie je človekom, ale akýmsi ľudskomikróbovým hybridom či superorganizmom, ktorý závisí od veľkého množstva mikróbov v ňom žijúcich? Podľa vedcov dnes v priemernom ľudskom tele žije asi 100 biliónov mikróbov. Ak zoberieme do úvahy, že ľudské telo má asi 10 biliónov buniek, tak hybridný organizmus sa podľa vedcov skladá z 10 percent človeka a 90 percent mikróbov. Pritom tieto mikróby majú hmotnosť len o niečo menšiu než je ľudská pečeň. Viac sa však o tom dozvieme koncom roka, keď má Human Oral Microbiome Project priniesť mená 600 mikróbov žijúcich v našich ústach. Známe sú už mená vyše tisíc druhov mikróbov, ktoré žijú v ľudských črevách. Dôležitejšie však je zistenie, že ich DNA má 60 000 génov, čo je dvakrát viac, než má ľudská DNA. Tieto gény navyše obsahujú kódy pre množstvo enzýmov, ktoré ľudia nemajú, a preto môžu robiť veci, aké ľudia nemôžu.
Pokračovať však bude aj čítanie úplných genetických informácií ďalších organizmov. V médiách sa zjavujú stále informácie o prečítaní genómov zvierat, málo však počuť o rastlinách. Pritom nezostávajú mimo pozornosti vedcov, lebo je dôležité ich poznať pre poľnohospodárstvo či farmáciu. Tento rok sa dajú očakávať úplné genómy rastlín využiteľných na výrobu biopalív, sóje i niektorých druhov ovocia.
Environmentalistika a osobitne klimatológia sa najviac spája s očakávaniami postojov nového amerického prezidenta Baracka Obamu. Ten zatiaľ na vedcov urobil dobrý dojem, lebo si vybral do svojho tímu popredných odborníkov na klimatické zmeny, ktorí v otázke globálneho otepľovania kritizovali predchádzajúcu vládu Georga Busha za uprednostňovanie politiky pred vedou. Viac bude jasné v novembri, keď sa v Kodani bude konať medzinárodná konferencia o klíme, ktorá má priniesť dohodu o nástupcovi Kjótskeho protokolu nedodržiavaného nielen USA, ale aj Čínou a Indiou. Otvorenou otázkou však zostáva, ako sa na postojoch týchto krajín odrazí finančná a hospodárska kríza a či sa vyspelé štáty zaviažu financovať zavádzanie moderných technológií v rozvojových krajinách. Popri pokračujúcemu roztápaniu ľadovcov v Arktíde a Antarktíde sa však bude musieť venovať pozornosť aj oceánom, ktoré absorbujú veľké množstvo oxidu uhličitého z atmosféry, a tým sa zvyšuje ich kyslosť. Aj malá zmena pH môže narušiť jemne vyváženú chemickú rovnováhu a morské organizmy začnú mať ťažkosti s budovaním svojich vápenatých schránok. To sa netýka len koralov, ale predovšetkým mikroskopických rias, ktoré sú na začiatku potravinových reťazcov, čo môže ovplyvniť celý morský ekosystém.
Pochopiteľne, že by sme mohli hovoriť aj o ďalších vedeckých oblastiach, archeológiou počínajúc a technologickými novinkami končiac. V každej z nich sa už realizujú projekty, ktoré môžu priniesť nové výsledky poznania a jeho realizácie v praxi. Pravda výrazným limitujúcim faktorom bude dopad finančnej a hospodárskej krízy a problémy, ktoré z toho vyplynú pre financovanie vedy a výskumu.
MARIÁN BABIC