Energetický potenciál z vodných tokov je čistý, ekologický a prirodzene samoobnoviteľný zdroj energie. Pri jeho využívaní nevznikajú žiadne odpady, emisie ani nároky na ťažbu, spracovanie a dodávku energetickej suroviny.
Využívanie sily vodných tokov – hydroenergetického potenciálu – vodnými elektrárňami, ktoré dnes patria do portfólia Slovenských elektrární, sa začalo už v roku 1912. Vtedy začala pracovať malá vodná elektráreň (MVE) Rakovec na rieke Hnilec. Po nej nasledovali MVE Krompachy v roku 1931 na Hornáde a vodná elektráreň Ladce na Váhu v roku 1936.
Vážska kaskáda
Pre energetické účely najlepšie slúži Váh. Po Dunaji je najvýznamnejšou a najväčšou riekou na Slovensku. Charakteristickou črtou celej vážskej kaskády je veľmi silná hydraulická väzba medzi jednotlivými vodnými stavbami. Krátke časy dotokov vody medzi jednotlivými stupňami i riadenie celého hydraulického reťazca si vyžaduje nepretržité sledovanie a kontrolu prevádzkových údajov, ktoré následne dávajú predpoklad na hospodárne využívanie prirodzených prietokov.
Prevádzka
Prevádzku vodných elektrární ovplyvňujú predovšetkým hydrologické a klimatické pomery. Či je už sucho alebo hrozia povodne, náhle zmeny prietokov si vyžadujú koordináciu medzi Výrobným dispečingom Slovenských elektrární v Bratislave a Hydroenergetickým dispečingom SE v Trenčíne. Sú však aj situácie, kedy nepomôže presúvanie výroby elektriny medzi Váhom a Dunajom ani doplnkové riešenie prečerpávacími vodnými elektrárňami. Vtedy treba zvýšiť výkon tepelných elektrární.
Vodné elektrárne (VE) v určitých prevádzkových situáciách dokážu nahradiť aj bloky či už tepelnej alebo jadrovej elektrárne pri ich výpadku.
Tohtoročné povodne a veľká voda
Klimatické zmeny v posledných rokoch, priebeh tohtoročnej zimy s minimom snehových zásob, na zrážky chudobný nástup jari s neobvykle suchým aprílom a najvodnatejší máj (v odhadoch za posledných 100 rokov) dokazujú, že pre dlhodobé plánovanie výroby elektriny vo VE je vhodné brať do úvahy prietoky za posledných tri až päť rokov. Na zrážky veľmi výdatný tohtoročný máj a začiatok júna naplnil akumulačné nádrže na maximum. Hladiny v niektorých prípadoch vystúpili krátkodobo až do retenčných objemov. (Pozn: retenčný objem je objem nádrže nad maximálnou prevádzkovou hladinou, v ktorom sa môžeme krátkodobo pohybovať.)
Takáto situácia nastala napríklad na prelome mája a júna v nádrži Ružín. Neveľkú nádrž naplnili rozvodnené rieky za pár hodín. 3. júna sa však zvýšil prítok až na 650 m3/s. Pri takýchto hodnotách bolo nutné prejsť na ručné riadenie prečerpávacej vodnej elektrárne s trvalou obsluhou.
Považie je relatívne bezpečné
Úplne iná situácia je v prípade nadmernej zrážkovej činnosti v povodí rieky Orava a Váh. Vďaka veľkým vrcholovým nádržiam – Oravská priehrada a Liptovská Mara, ktoré zachytávali prívalovú vodu v období máj – jún 2010, sa podarilo sploštiť povodňovú vlnu, ktorá by v opačnom prípade spôsobila podobné škody ako boli na východe Slovenska. Takáto situácia tu môže nastať len v prípade takzvanej tisícročnej vody.
Môžeme preto povedať, že Považie od Oravy a Liptovskej Mary po Kráľovú je z tohto pohľadu bezpečné.
Slovenské elektrárne vlastnia a prevádzkujú spolu 34 vodných elektrární na siedmych tokoch v SR. Z toho je:24 veľkých VE (s inštalovaným výkonom nad 10MW)7 MVE (s inštalovaným výkonom nad 1MW)3 MVE (s inštalovaným výkonom nad 0,1MW)