Vojtech Budinský-Krička

Nestor slovenskej archeológie

Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré sa výrazne podieľali na organizovaní slovenskej archeologickej vedy, patrí profesor Vojtech Budinský-Krička, takže sa právom považuje za nestora slovenskej archeológie.

Významný slovenský archeológ Vojtech Budinský-Krička sa narodil 24. júla 1903 v Ružomberku. Pôvodne sa volal Budaváry. Študoval na Univerzite Komenského v Bratislave a štúdiá dokončil v roku 1928 na Jagelovskej univerzite v Krakove, kde mal možnosť oboznámiť sa aj s antropológiou a s pomocnými historickými vedami.

Jeho prvým pracoviskom bolo Slovenské národné múzeum v Turčianskom Svätom Martine – bol kustódom v archeologickom oddelení. V roku 1933 sa stal pracovníkom Československého štátneho archeologického ústavu. Spolu s profesorom Vojtěchom Ondrouchom (1918 – 1994) inštaloval v roku 1937 v Prahe výstavu Slovensko v pravěku a na úsvitě dějin. Bola to vôbec prvá prezentácia slovenskej archeológie v Česku.

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa vrátil na svoje martinské pracovisko. V tom istom roku sa stal docentom a od roku 1941, už ako univerzitný profesor, prednášal na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. V Martine založil v roku 1942 Štátny archeologický ústav a bol jeho prvým riaditeľom. Komunisti ho v roku 1951 odsúdili na osemročné väzenie za údajnú protištátnu činnosť. Prepustili ho až v roku 1954, a to na príhovor významného českého archeológa Jana Eisnera (1885 – 1967). Okamžite sa stal pracovníkom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a od roku 1957 viedol jeho pobočku v Košiciach. Titul kandidáta vied (CSc.) dosiahol v roku 1966 a v roku 1970 dosiahol aj titul doktora vied (DrSc.). Zomrel 1. januára 1993 v Košiciach.

Lanx z Krakovian

Lanx z Krakovian
Vojtech Budinský-Krička nezaprel v sebe archeológa ani vo väzení. Tam sa dozvedel, že ešte pred vojnou, v roku 1933, vykopali robotníci v tehelni pri Krakovanoch (okres Piešťany) čosi, po čom mnohí pasú aj teraz – bohatý hrob z rímskych čias. Neskôr sa ukázalo, že ide o jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov slovenských dejín. Po prepustení na slobodu sa V. Budinský-Krička vydal na vlastnú päsť pátrať najmä po striebornom podnose nazývanom lanx či discus, čo sa mu aj podarilo – akási miestna tetka ním kŕmila sliepky…

Vznik strieborného lanxu sa datuje do 1. storočia pred n. l. Vyrobili ho pravdepodobne priamo v Ríme a až niekedy na prelome 3. a 4. storočia ho uložili do hrobu kvádskeho náčelníka v Krakovanoch, časti Stráže. Vedcom objavený lanx ponúkli na odkúpenie riaditeľovi vtedajšieho Krajského Nitrianskeho múzea v Bojniciach Floriánovi Hodálovi. Aj vďaka tomu môžeme v súčasnosti obdivovať jeden z najcennejších exponátov Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Archeologický výskum v obci Zemplín

Publikačná činnosť
Vojtech Budinský-Krička sa venoval štúdiu všetkých období a archeologických kultúr slovenského praveku a ranej histórie, predovšetkým slovanskej. Zaoberal sa najmä pravekom východného Slovenska a osídlením Slovanov. Jeho životné dielo obsahuje vyše 300 publikácií takmer zo všetkých oblastí slovenského archeologického bádania. Viedol mnoho zberov a výskumov. Boli to napríklad záchranné a zisťovacie výskumy v chotároch Tône, Skalice, Martina, Liptovského Mikuláša, Veselého, Zemplína, Šebastoviec, Prešova a inde.

Vydal viac ako 200 štúdií v odborných časopisoch a zborníkoch doma i v zahraničí a knižné monografie – Výtvarný prejav slovenského praveku (Bratislava 1940), Slovanské mohyly v Skalici (Bratislava 1959). So spoluautorom Nándorom Fettichom (1900 – 1971) napísal Das altungarische Fürstengrab von Zemplín (Bratislava 1973) a v spolupráci s riaditeľom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Antonom Točíkom (1918 – 1944) Šebastovce – Gräberfeld aus der Zeit des awarischen Reiches (1991).

Až nedávno, v roku 2016, vyšla monografia Ilava, poloha Porubská dolina s podtitulom Pohrebisko lužickej kultúry na strednom Považí. Cieľom práce bolo spracovanie materiálov zo staršieho výskumu pohrebiska v Ilave, Porubskej doline, ktorý najmä v rokoch 1929 a 1930 realizoval práve Vojtech Budinský-Krička a dokončil ho v roku 1932 (jeho meno sa však v publikácii uvádza v pôvodnej podobe – Vojtech Budaváry).

Vojtech Budinský-Krička sa významne podieľal na organizovaní slovenskej archeologickej vedy, pri vytváraní archeologických oddelení v múzeách na Slovensku, ba aj pri výchove odborných pracovníkov.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Snímky archív autora, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

 

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 1/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre