Vyháňajúce dažde

Ilustračné foto Pixabay

Archeologóvia Philip Riris a Manuel Arroyo-Kalin z londýnskej University College tvrdia, že počet obyvateľov starovekých juhoamerických populácií prudko poklesol asi pred 8 600 rokmi, v období, keď sa dažde stali čoraz nepredvídateľnejšie a prudšie. Skupiny lovcov-zberačov od Ánd a Amazónie až po juh kontinentu sa však rýchlo obnovili, keď sa pred asi 6 000 rokmi tieto dažďové výkyvy ustálili. Počas tohto 2 600-ročného intervalu narúšali často sa opakujúce cykly nezvyčajne mokrých alebo suchých podmienok miestne zdroje potravy, a to v priemere každých päť rokov. Hľadači potravy neboli schopní predpovedať, či mali nasledovať extrémne dažde alebo suchá, prípadne kedy presne sa tieto podmienky objavia. Predtým priemerné modely počasia zahŕňali abnormálne mokré alebo suché roky len každých 16 až 20 rokov, ako odhadujú vedci zo záznamov dažďov nazbieraných z prastarých sedimentov a iných zdrojov. Na odhad populačných zmien spred asi 12 000 až 2 000 rokov výskumníci analyzovali 450 rádiokarbónových vzoriek z takmer 1 400 juhoamerických archeologických nálezísk. Štatistické odhady toho, kedy nastali podstatné populačne vhodné a nevhodné obdobia, založené na skúmaní zmien v priebehu času a na množstve archeologických nálezísk, však neurčili jednoznačný počet ľudí žijúcich v Južnej Amerike v rôznych obdobiach. Najväčšie fluktuácie a najväčší pokles ľudskej populácie boli pozorované v tropických častiach Južnej Ameriky. Nepredvídateľné a extrémne dažde mohli byť jedným z dôvodov, prečo prastarí juhoamerickí lovci-zberači začali domestikovať a kultivovať rastliny.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre