Bezprecedentný zánik mnohých biologických druhov na našej planéte viedol Valné zhromaždenie OSN k vyhláseniu tohto roku za Medzinárodný rok biodiverzity.

Biodiverzita je skrátený výraz pre biologickú rozmanitosť, opisuje celú pestrosť života na Zemi. Preto neznamená len vzácne druhy ako veľké pandy, oblasti výskytu veľkého množstva druhov, ako sú tropické dažďové pralesy, veľké impozantné tvory ako slony či ekonomicky dôležité druhy, ako je treska. Biodiverzita zahŕňa rozmanitosť všetkých živých jedincov od ľudí až po mikroorganizmy, rôznosť všetkých prostredí, v ktorých žijú, a genetickú individuálnu rôznosť v rámci jedného biologického druhu. Biologická rozmanitosť udivuje bohatosťou života v prírode a prirodzených prostrediach na Zemi od snehových polí po tropické dažďové pralesy, od vrcholov hôr až po dná najhlbších oceánov.
Aj dnes je biodiverzita na našej planéte široká. Podľa popredných vedeckých inštitúcií žije na svete oveľa viac druhov, než poznáme. Napríklad hmyzu môže byť 10 až 30 miliónov druhov, ale poznáme len 0,9 milióna. Počet plesní a húb sa odhaduje na 1,5 milióna druhov, ale poznáme ich len 0,4 milióna. Baktérií môže byť 5 až 10 miliónov a roztočov 1 milión. Na druhej strane však dochádza k výraznému znižovaniu počtu organizmov, ktoré je až tisícnásobne väčšie než je prirodzený úbytok biologických druhov. Vedci hovoria o súčasnom období ako o šiestom najväčšom vymieraní v dejinách Zeme. Predchádzajúce boli pred 440, 275, 250, 205 a 65 miliónmi rokov, keď došlo k vyhubeniu dinosaurov. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich vĺn, ktoré podľa vedeckých teórií mohli spôsobiť prírodné deje, ako sú dopady meteoritov, obrovské erupcie sopiek či náhle zmeny podnebia, je tentoraz vinný človek.     
Medzinárodný rok biodiverzity má upozorniť na tento proces a súčasne aktivizovať verejnosť na ochranu biologických druhov zastavením ich ničenia a ich ochranou. Rok 2010 pritom nevybralo Valné zhromaždenie OSN náhodne. Na Svetovom summite pre trvalo udržateľný rozvoj v Johannesburgu v roku 2002 totiž prijali Dohodu o biologickej diverzite.
Podľa nej práve rok 2010 bol stanovený za cieľový na výrazné obmedzenie miery vymierania ohrozených druhov rastlín a živočíchov na globálnej, regionálnej a národnej úrovni ako príspevok na zmiernenie chudoby a na úžitok všetkým formám života na Zemi.
Za znižovanie biologickej rôznosti môže jednoznačne človek či presnejšie ľudstvo. Veď príčinami ohrozenia všetkých druhov sú najmä strata a znehodnotenie pôvodného životného prostredia, jeho nadmerné využívanie, znečisťujúce látky a klimatická zmena v dôsledku ľudskej činnosti. Spotreba biologických zdrojov už presahuje kapacitu Zeme o 20 percent. Preto sú dve tretiny ekosystémov vo svete vo vážnom úpadku. Podľa štatistiky OSN ubudlo v rokoch 2000 až 2005 ročne 7,3 milióna hektárov lesov, čo sa rovná približne rozlohe Írska alebo Panamy. Pritom z tropických dažďových pralesov každoročne zmizne 13 miliónov hektárov, hoci sa v nich nachádza 80 percent biologických druhov celej planéty. Dosiaľ nedotknuté pralesy sa stále viac delia obrábanými plochami. Veľmi rýchlo odumierajú koralové útesy, chaluhy a mangrovníkové porasty. Asi 20 percent koralových útesov sa už znečistilo v dôsledku znečistenia a nadmerného lovu rýb. V Karibskom mori ostalo oproti polovici 70. rokov minulého storočia len 20 percent koralových útesov. Počet dravých rýb v oceánoch poklesol za pol storočia o 90 percent.
Čo však bude nasledovať? Napriek všetkým politickým deklaráciám a volaniam po trvalo udržateľnom živote sú oveľa viac pravdepodobné katastrofické scenáre. Najčernejšie hovoria, že do roku 2050 zmizne 25 percent známych biologických druhov, pričom len v dôsledku oteplenia to bude 10 percent druhov. Bezprostredné vyhynutie totiž hrozí 771 živočíšnym druhom. Z toho je 217 vtákov, 131 cicavcov, 15 plazov a 408 obojživelníkov. Vo vtáčej ríši hrozí riziko vymretia 12 až 52 percentám druhov. V prípade cicavcov je to 23 percent, obojživelníkov 32 percent. Koralové útesy sa pri pokračujúcom otepľovaní stratia do 20 až 40 rokov.
Pre Svetový fond pre ochranu prírody sú symbolom najohrozenejších druhov tigre. Od ruského Ďalekého východu cez Indiu po Indonéziu ich už dnes v divočine nežije ani 3 200. Tigre sú vrcholoví predátori, pre svoj život potrebujú veľké teritóriá. Dnes však územie, kde sa vyskytujú, tvorí iba 7 percent pôvodného, pričom len za posledné desaťročie z neho ubudli dve pätiny. Preto ich ochrana súčasne znamená ochranu tisícov ďalších druhov. – Tigre symbolizujú, čo sa deje s mnohými druhmi na celej zemeguli a poukazujú na naliehavú potrebu, aby svet vystúpil s politickou vôľou, opatreniami, zdrojmi a podnetmi na udržanie živej a rozmanitej planéty, – doplnila Amanda Nicksonová, riaditeľka Programu druhov Svetového fondu pre ochranu prírody (World Wildlife Fund, WWF).
Ľudstvo pritom rozmanitosť biologických druhov v prírode potrebuje na svoju existenciu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že za 12 000 rokov existencie poľnohospodárstva pestovalo a zbieralo na svoju potravu asi 7 000 druhov rastlín. Celkové množstvo biologických druhov, ktoré ľudia potrebujú denne, predstavuje najmenej 40 000 druhov rastlín a zvierat. Podobná situácia je aj pri ochrane ľudského zdravia. Až 80 percent svetovej populácie závisí od prírodných liečiv. V USA je na trhu 50 percent všetkých farmaceutických výrobkov z prírodných zdrojov, teda z rastlín, zvierat a nižších organizmov. Sami však na prírodné zdroje zanevierame. Racionalizácia, výhodnosť i pohodlnosť spôsobili, že dnes poskytuje 90 percent našej potravy 15 druhov rastlín a osem druhov zvierat, pričom úplne závisíme od troch druhov rastlín – kukurice, ryže a obilia.
Ochranu biologickej rôznosti nemožno brať ako nejakú charitatívnu činnosť. Ide o zachovanie celkového životného prostredia na našej planéte a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Náklady na vybudovanie a udržiavanie materiálnej základne zachovania biologickej rôznosti nie sú pritom veľké. Podľa Dohody o biologickej diverzite by mala účinná sústava chránených území zahrňovať 15 % pevniny a 30 % rozlohy morí a oceánov na Zemi. Dnes je vo svete okolo 120 000 rezervácií a iných chránených území, ktoré zaberajú 13,9 percenta zemského povrchu. Morské chránené oblasti tvoria 5,9 percenta teritoriálnych morí, ale v prípade hlbokých vôd oceánov je to len 0,6 percenta plochy. Až 90 % celkových nákladov na ochranu prírody vo svete, čiže asi 4 až 5 miliárd dolárov, sa vynakladá v hospodársky vyspelých štátoch, ktoré často významne podporujú starostlivosť o biodiverzitu aj mimo chránených území. To sa nezmení ani v najbližšej budúcnosti.
Na svoje by si prišiel aj ekoturizmus, ktorý je najrozvíjajúcejšou sa časťou turistického priemyslu. Globálne náklady naň totiž rastú o 20 percent ročne. To je šesťnásobne viac, než je celoodvetvový rast. Výdavky na rekreačné aktivity spojené s divokou prírodou, ako sú poľovníctvo, rybárčenie a pozorovanie života v prírode, predstavujú v USA 122 miliárd dolárov, čo je skoro jedno percento hrubého domáceho produktu. Výrazný je aj dosah na zamestnanosť. V Európe má jedno z desiatich pracovných miest spojenie so životným prostredím. Tieto zamestnania pritom pomáhajú vytvárať ďalšie pracovné miesta, takže vrátane nich jedno pracovné miesto zo šiestich nejako súvisí s environmentalistikou.      
Napriek týmto jasným číslam i argumentom v prospech zachovania a posilnenia druhovej rozmanitosti však nemôžeme očakávať, že sa skoro niečo zmení. Katastrofické prognózy, žiaľ, politikov i finančníkov nepresvedčia. Zrejme dovtedy, kým nás k zmene nedonúti sama príroda, pôjdeme v starých koľajach.

MARIÁN BABIC