Desiaty ročník Zeleného týždňa, ktorý zorganizovala Európska komisia začiatkom júna v Bruseli, bol najväčšou európskou výročnou konferenciou o životnom prostredí. Zúčastnilo sa ho viac ako 3 500 zástupcov inštitúcií Európskej únie, obchodnej a priemyselnej oblasti, mimovládnych i verejných organizácií, vedeckej a akademickej sféry i médií. Quark bol pri tom.

Zelený týždeň sa niesol v znamení biologickej rozmanitosti, keďže tento rok OSN vyhlásila za Medzinárodný rok biodiverzity. Nový európsky komisár pre environmentalistiku Janez Potočnik v úvode zdôraznil, že svet musí spoznať skutočný obraz strát jednotlivých druhov živočíšnej a rastlinnej ríše.

Nesplnené predsavzatia

Riaditeľka Európskej agentúry pre životné prostredie Jacqueline McGladeová ihneď pripojila smutné čísla. Vyhynutie dnes hrozí každému štvrtému živočíšnemu alebo rastlinnému druhu. Len v Európe je ohrozených 38 % vtákov, 45 % motýľov a 37 % lokalít.

Simon Stuart, popredný vedec z Medzinárodného zväzu pre konzerváciu prírody (International Union for the Conservation of Nature – IUCN), varoval, že po prvý raz od čias dinosaurov je človek na príčine záhuby väčšieho množstva rastlín a živočíchov, než sa dokáže vyvinúť nových druhov. Podľa najnovšej správy Perspektíva vývoja globálnej biodiverzity 3 (GBO-3), ktorá sa v Bruseli často spomínala, sa na globálnej úrovni nepresadil ani jeden z 21 cieľov z roku 2002. Svoje ciele celkom nenaplnil ani jeden štát a až pätina z nich v ich realizácii ani nepokročila. Len v roku 2008 podľa IUCN vymrelo 717 druhov živočíchov.  

Najviac sú ohrozené obojživelníky a spoločenstvá koralových útesov. To by malo zaujímať aj Európu, keďže desatina všetkých koralov sa nachádza na plochách, ktoré sú súčasťou zámorských území členských krajín Európskej únie. Premena prirodzeného lesa na plantáže palmy olejnatej v Juhovýchodnej Ázii má zasa za následok vyhynutie 73 až 83 tamojších druhov vtákov a motýľov. Zmenšuje sa aj genetická rozmanitosť hospodárskych plodín a dobytka.

Čo nás to stojí?

Pavan Suchdev z Deutsche Bank, ktorý na žiadosť summitu najvyspelejších krajín v Postupimi viedol práce na štúdii Ekonomika ekosystémov a biodiverzita, uviedol, že ročné straty v oblasti biodiverzity úpadkom ekosystémov sú viac než dvojnásobné oproti stratám vyplývajúcim z klimatických zmien. Dosahujú sumu 2 až 4,5 bilióna  dolárov oproti 1,7 biliónom za klimatické straty.

Andreas Baumüller z WWF sa zameral na budúcnosť, keď pripomenul, že ak sa nič neurobí, výhody, ktoré nám dáva biologická rozmanitosť v pôde teraz zadarmo, môžu stáť Európu okolo 1,1 bilióna eur  v ro ku 2050.

Veľké predsavzatia, malé nádeje

Napriek veľkým slovám o ďalších úlohách a cieľoch nie sú vyhliadky do budúcnosti priaznivé. Naďalej budú miznúť tropické lesy, aby uvoľnili miesto poľnohospodárskej pôde na pestovanie rastlín a pasenie dobytka, budú pokračovať klimatické zmeny, ktoré ruka v ruke s rozvojom prepravy prispejú k rozširovaniu inváznych druhov ničiacich pôvodné druhy rastlín a živočíchov.

Rozšíri sa znečistenie sladkých i morských vôd, budú sa drancovať stavy riečnych i morských rýb. Navyše, Európska únia posunula ciele z roku 2010 na rok 2020, hoci na mierne zvýšenej úrovni. Prijímajú sa síce dobré nariadenia, ale nepresadzuje sa v dostatočnej miere ich uskutočnenie. Zlá je tiež integrácia politiky v oblasti biologickej rozmanitosti s inými politikami únie. Platí to najmä o poľnohospodárstve, ktoré je v dnešnej priemyselnej podobe najväčším ničiteľom biodiverzity. Nemožno vynechať ani dopravu či nekontrolovaný a čoraz mohutnejší rybolov. Z rozpočtu Európskej únie ide len 0,1 % na biodiverzitu, pričom sa o nej nezmieňuje ani stratégia pre rozvoj EÚ do roku 2020.

Čo je však horšie, nemenia sa samotní ľudia a ich postoje. Európa skonzumuje dva razy toľko, než jej územie vrátane morí môže vyprodukovať. To znamená, že Európania by potrebovali ešte jeden rovnaký kontinent, aby nezaťažovali ostatné kontinenty.

Pritom ochrana biodiverzity nie je luxusom, ale jednoducho povinnosťou. Jedným z prostriedkov na zastavenie zmien by mal byť Medzivládny panel pre biodiverzitu a ekosystémové služby (Intergovernment Platform on Biodiversity and Ecosystems Services – IPBES), ktorý by mal napodobniť činnosť podobného panelu pre klimatické zmeny. Činnosť panelu by sa mohla tiež spojiť s navrhovaným barometrom života, ktorý by monitoroval 160-tisíc asi z dvoch miliónov známych druhov, aby sa zachytil vývoj v prírode. Bude to však stačiť?

Bublina biodiverzity 

Svetová environmentalistická organizácia World Wide Fund mala nepochybne dobrý zámer, keď chcela účastníkom Zeleného týždňa aspoň trochu priblížiť kus nefalšovanej prírody. Pred sídlom Európskej komisie v centre Bruselu postavila WWF bublinu biodiverzity. Na ploche 10 štvorcových metrov sa vo veľkej priehľadnej guli síce nachádzal kúsok skutočnej prírody – tráva a nejaké rastliny, no zvieratá boli plyšové. Na vytvorenie skutočného dojmu zneli z re-produktorov zvuky zvierat. Do bubliny sa vstupovalo dvojitým vchodom a na boso, aby sa zachovalo vnútorné prostredie vrátane vlhšieho pralesného vzduchu.

Prvým hosťom bol európsky komisár pre environmentalistiku Janez Potočnik, ktorého sprevádzal šéf belgickej pobočky WWF Damien Vincent. Šou to bola pôsobivá. Iný dojem už mal okoloidúci vtedy, keď sa priestor vyprázdnil a zostala len bublina s imitáciou prírody, ktorá medzi obrovským sklenými palácmi vyzerala až neskutočne cudzo. Vyvolávala otázku, či to v svete napokon nezostane tak – všade samý betón a len malé rezervácie prírody so zaručene čerstvým vzduchom. Reálne? Možno áno, možno nie. No najpesimistickejší scenár vývoja hovorí o tom, že do roku 2065 môže zmiznúť väčšina lesov vo svete...

Protest proti monopolom

O najväčšie vzrušenie sa v Bruseli postarala neorganizovaná skupinka účastníkov z radov environmentálnych aktivistov, ktorých pobúrilo, že na Zelenom týždni ako symbole boja za ochranu prírody sa prezentovali aj veľké firmy ničiace životné prostredie. Prišli na zasadanie sekcie, ktorú organizovala bruselská lobistická organizácia Priatelia Európy a kde vystupoval aj zástupca Coca Coly. Demonštranti ju obvinili, že jej nejde o životné prostredie, ale len o vlastné záujmy.

V tejto súvislosti spomínali škandál, ktorý mala Coca Cola v Indii, kde musela zatvoriť svoj závod v Kerale kvôli kontaminácii vody. Demonštranti vyvesili v sále dva transparenty v červeno-bielych farbách Coca Coly. Na jednom bol nápis Zelený týždeň je taký zelený ako tento transparent. Na druhom bol zoznam firiem, ktoré sú za aktivitami Priateľov Európy a v Bruseli mali aj svoje stánky s textom: BP, Areva a Dow zachránia Zem. BP zodpovedá za ropnú katastrofu v Mexickom zálive, francúzska Arewa stavia jadrové reaktory a Dow je jednou z najväčších agrochemických firiem na svete.

Kritika sa ušla aj brazílskemu združeniu priemyslu cukrovej trstiny Unica, ktoré propagovalo jej využívanie na výrobu biologických pohonných látok, čo ohrozuje brazílske pralesy. Škandinávsku firmu Stora Enso zasa odsúdili za to, že agresívne rozširuje eukalyptové plantáže v Latinskej Amerike, aby mala surovinu na výrobu papiera a obalov. Predstavitelia Európskej komisie sa však firiem zastali, lebo chcú, aby sa aj oni stali účastníkmi dialógu o životnom prostredí. Napokon demonštranti odmietli ponuku na účasť v diskusii a odišli. Potom sa hovorilo najmä o tom, či a ako označovať potraviny za vyrobené spôsobom blízkym prírode. 

Slabá prítomnosť Slovenska

Na podujatiach Zeleného týždňa som hľadal aj Slovákov. Bolo ich minimálne. Azda nemáme problémy s vymieraním druhov? Ako jediná účastníčka zo Slovenska vystúpila Ing. Zuzana Hudeková z neziskovej organizácie REC Slovensko (na snímke), ktorá predstavila slovenskú účasť na medzinárodnom projekte Hlavné mesto biodiverzity. Čo tento projekt priniesol?Projekt ešte vždy pokračuje, aj keď už môžeme po prvom ročníku súťaže aj hodnotiť. Celkovo sa zo Slovenska zapojilo 20 miest, podľa počtu obyvateľov od najväčšej Bratislavy a Prešova až po najmenšie, ktorými boli Brezová pod Bradlom či Vysoké Tatry.

Hlavným cieľom súťaže bolo podnietiť záujem samospráv o ochranu biodiverzity, možnosť porovnať sa s ostatnými zúčastnenými samosprávami. Mô-žeme konštatovať, že niektoré zo zúčastnených miest naozaj majú prekvapivo veľa aktivít a realizujú množstvo zaujímavých projektov v tejto oblasti. Potvrdili sa naše skúsenosti, že často záleží aj na osobnej zaangažovanosti pracovníkov mestských úradov a ich osobnom záujme urobiť niečo viac, než im vyplýva z pracovných povinností – a toto považujem za významný prínos.

Ako vznikla slovensko-francúzska reprezentácia? Projekt je medzinárodný, okrem Slovenska a Francúzska sú zapojení aj partneri zo Španielska, z Nemecka a Maďarska. Organizátor tejto sekcie Zeleného týždňa, ktorým bola organizácia Samosprávy pre trvalú udržateľnosť (ICLEI), si vybral na prezentovanie projektu mňa spolu s kolegyňou z Francúzska.Čo vás najviac upútalo na tohtoročnom Zelenom týždni v Bruseli?Išlo o podujatie, kde okrem workshopov, prehliadok stánkov a debát s vystavovateľmi môžete stretnúť veľa ľudí pracujúcich v danej oblasti, dozvedieť sa o aktivitách a organizáciách v iných krajinách. Za zaujímavé považujem, že sa každoročne mení hlavná téma podujatia, po minuloročnej téme zmeny klímy to bola práve biodiverzita.Súčasťou Zeleného týždňa boli aj rozsiahle prezentácie o stave a ochrane biodiverzity.

MARIÁN BABIC

Brusel