Význam a používanie podstatných mien zberač a zberateľ

V jazykovej praxi sa na pomenovanie osoby, ktorá niečo zbiera, používajú podstatné mená zberač a zberateľ. Odvodzovacím základom obidvoch podstatných mien je nedokonavé sloveso zbierať. Podstatné meno zberač je utvorené príponou , ktorou sa tvoria názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, ako je to aj pri názve osoby lakovač utvorenom od nedokonavého slovesa lakovať, merač od merať, obkladač od obkladať, predavač od predávaťtkáč od tkať, uvádzač od uvádzať, zlievač od zlievať, zvárač od zvárať atď. Prípona -č, ktorou sa tvoria názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, je v spisovnej slovenčine veľmi produktívna. Od pomenovania osoby mužského rodu zberač máme príponou -ka utvorené aj pomenovanie osoby ženského rodu zberačka, podobne ako sú utvorené pomenovania lakovačka, meračka, obkladačka, predavačka, tkáčka, uvádzačka, zlievačka, zváračka.
Podstatné meno zberateľ je utvorené príponou -teľ, ktorou sa takisto tvoria názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, ako je to aj pri názve cvičiteľ utvorenom od nedokonavého slovesa cvičiť, ale aj čitateľ od čítať, kazateľ od kázať, oznamovateľ od oznamovať, pisateľ od písať, učiteľ od učiť, zamestnávateľ od zamestnávať atď.
V Retrográdnom slovníku slovenčiny od J. Mistríka z roku 1976, v ktorom sú slová usporiadané abecedne od konca slova, uvádza sa takmer päťsto názvov osôb utvorených príponou -teľ. Novšie pribudli aj ďalšie názvy osôb utvorené touto príponou, napr. súťažiteľ od súťažiť, vyhľadávateľ od vyhľadávať, vypisovateľ od vypisovať, vysluhovateľ od vysluhovať atď. Z toho je vidieť, že prípona -teľ, ktorou sa tvoria názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, je v spisovnej slovenčine takisto veľmi produktívna. Od pomenovania osoby mužského rodu zberateľ máme príponou -ka utvorené aj pomenovanie osoby ženského rodu zberateľka, podobne ako sú utvorené názvy cvičiteľka, čitateľka, kazateľka, oznamovateľka, pisateľka, učiteľka, zamestnávateľka, súťažiteľka, vyhľadávateľka, vypisovateľka, vysluhovateľka.
Vráťme sa ešte k názvom osôb zberač a zberateľ. Hoci obidve podstatné mená utvorené od slovesa zbierať pomenúvajú osoby vykonávajúce istú činnosť, teda osoby, ktoré niečo zbierajú, je medzi nimi jemný významový rozdiel. Kým zberač je osoba, ktorá zbiera, zberá, teda odstraňuje niečo obyčajne z povrchu niečoho a dáva to dohromady, napr. zberač jahôd, zberač lesných plodov, zberač liečivých rastlín, zberač orechov, zberač loptičiek, zberač starého železa, zberateľ je osoba, ktorá niečo zbiera, zhromažďuje do zbierok, napr. zberateľ obrazov, zberateľ odznakov, zberateľ starých mincí, zberateľ historických pohľadníc, zberateľ známok.
Možno ešte spomenúť, že príponou -č sa netvoria iba názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, ale aj názvy predmetov alebo zariadení vykonávajúcich činnosť, a to aj od toho istého odvodzovacieho základu. Tak je to aj pri slove zberač, ktoré sa ako životné podstatné meno mužského rodu skloňuje podľa vzoru chlap a v datíve a lokáli jednotného čísla má tvar zberačovi, v nominatíve množného čísla tvar (dvajazberači a v akuzatíve tvar (dvoch) zberačov, kým neživotné podstatné meno ako pomenovanie predmetu alebo zariadenia sa skloňuje podľa vzoru stroj a v datíve jednotného čísla má tvar zberaču, v lokáli tvar (o) zberači, v nominatíve a akuzatíve množného čísla tvar (dva) zberače.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre