Význam a používanie slovies užiť, užívať a použiť, používať

V jazykových prejavoch často používame slovesá užiť, užívať, použiť, používať. Pozrime sa, aké významy majú uvedené slovesá v spisovnej slovenčine. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003) dokonavé sloveso užiť má význam prijať do žalúdka, napríklad užiť tabletku, užiť sirup, užiť lieky. Okrem toho má význam prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť, napr. užiť radosti, užiť strachu, užiť si v živote svoje, ďalej má význam príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho, napríklad nestačil užiť ovocie svojej práce; cez prázdniny si užili slnka, a napokon má význam príjemne prežiť čas s niekým, napríklad deti rodičov málo užijú. Nedokonavé sloveso užívať má okrem významov, ktoré korešpondujú s významami dokonavého slovesa užiť, aj ďalší význam, a to používať vec, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok, napríklad užívať dom, užívať záhradu, právo na užívanie bytu, odovzdať byty do užívania, pričom v tomto význame sa uplatňuje ako administratívny, resp. právnický termín. Od slovesa užívať je utvorené pomenovanie osoby užívateľ s významom kto má niečo v užívaní, teda kto má niečo v držbe, napr. užívateľ bytu, užívateľ záhrady, užívateľ lesa, užívateľ pozemku.

Dokonavé sloveso použiť má predovšetkým význam upotrebiť na istý cieľ, napríklad použiť nástroj, použiť vlak, použiť spisovný výraz, použiť násilie, použiť vedomosti v praxi, a význam využiť na svoj prospech, napríklad použiť príležitosť, použiť styky priateľa, pričom v tomto druhom význame sa uplatňuje zriedkavo a zvyčajne sa namiesto neho používa predponové sloveso využiť. Nedokonavé sloveso používať má významy, ktoré korešpondujú s významami dokonavého slovesa použiť, napr. používať pracovné pomôcky, používať mestskú hromadnú dopravu, používať motorové vozidlo, používať syntetické farby, používať donucovacie prostriedky, používať počítač a pod. Od slovesa používať je utvorené pomenovanie osoby používateľ s významom kto niečo používa, kto niečo upotrebúva na istý cieľ, napríklad používateľ prístroja, používateľ motorového vozidla, používateľ spisovného jazyka, a od neho je utvorené prídavné meno používateľský.

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s nevhodným používaním uvedených slov v konkrétnom texte. Autori výpovedí napríklad siahnu za slovesom užívať v situácii, keď nejde o vyjadrenie okolnosti, že niekto používa vec, ktorá nie je jeho vlastníctvom, na svoj úžitok, ale iba o všeobecné vyjadrenie, že upotrebúva niečo, nejakú vec a pod. obyčajne pri vykonávaní nejakej činnosti. V takom prípade je však primerané siahnuť za slovesom používať. Nie je napríklad primerané vravieť, že pri práci s chemikáliami treba užívať ochranné rukavice, že v súčasnosti sa pri výstavbe autostrád užíva najmodernejšia technika. V uvedených príkladoch vecne vhodné je sloveso používať, teda pri práci s chemikáliami treba používať ochranné rukavice, v súčasnosti sa pri výstavbe autostrád používa najmodernejšia technika. Rovnako nie je vhodné vravieť, že užívateľ prístroja sa musí vopred oboznámiť s návodom na jeho užívanie, ale správne je používateľ prístroja sa musí vopred oboznámiť s návodom na jeho používanie. Takisto nie je vhodné návod na používanie počítača, nejakého stroja či prístroja, ktorý má podobu knižnej publikácie, nazvať užívateľská príručka, aj tu je primerané vychádzať zo slovesa používať, teda siahnuť za prídavným menom používateľský a príručku nazývať používateľská príručka.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre