Vzkriesenie vzducholodí

Nové znalosti aerodynamiky, vývoj ľahkých konštrukcií, nové materiály a technológie výroby, moderný dizajn, malé prevádzkové náklady a bezpečné motory umožňujú dnešným vzducholodiam samostatne letieť, ba aj ponúknuť transport tovaru podľa požiadaviek prepravcov.

Dvadsiate storočie bolo storočím úplného dobytia vzdušného priestoru, aspoň v našich súčasných predstavách. Otvárali ho vzducholode. A predstavu, že vzducholode znamenajú budúcnosť leteckej nákladnej dopravy, opätovne oživuje nová generácia konštruktérov a podnikateľov. A nielen  ako dôsledok vysokých cien palív.

Začiatky vzducholodí
Ferdinanda von Zeppelina vo funkcii armádneho generála poslali v roku 1889 na predčasný dôchodok. Pri Bodamskom jazere vybudoval 140 metrov dlhý hangár a plávajúce dielne.

Prvá vzducholoď odtiaľ vzlietla 2. júla 1900. Bola 125 metrov dlhá a pod plášťom mala 17 vnútorných balónov. Až tretí typ vzducholode vydržal letieť osem hodín a začala sa oň zaujímať armáda. Na osobné želanie cisára Viliama II. vznikla prieskumná mínonoska a bombardovací variant pre námorníctvo.

Sľubne sa rozvíjajúci vývoj vzducholodí zastavila hlavne katastrofa Hindenburgu v roku 1937, keď plná výbušného vodíka vzplanula nad New Jersey. Na palube mala vtedy 35 cestujúcich. Na ďalších šesťdesiat rokov to bol posledný komerčný let.

Vývoj sa nezastavil
Vývoj vzducholodí sa však v skutočnosti nikdy nezastavil. Pokračovali v ňom nielen jednotliví nadšenci, ale aj veľké spoločnosti ako napríklad Lockheed či Boeing.

Dnešné vzducholode sú oveľa bezpečnejšie ako bývalá náročná dokovacia zostava. Ikonou moderných vzducholodí sú telesá ľahšie než vzduch, s hybridným pohonom a fixovaným krídlom. Môžu prevážať značný náklad bez toho, aby potrebovali veľké pristávacie plochy asfaltu alebo kilometre rolovacích rámp. Samozrejme, za zlomok nákladov na palivá a so šetrným prístupom k životnému prostrediu.

Foto: NASA

Viac o novej ére vzducholodí sa dočítate v časopise Quark.