Mont Saint Michel – ostrovu s kláštorným komplexom sa zvykne vravieť aj div či zázrak západného sveta. Po Paríži a Versailles je to najnavštevovanejšia pamiatka Francúzska. Architektonický skvost s tisícročnou históriu.

Budovy na ostrove Mont Saint Michel organicky vyrastajú zo žulovej skaly a kopírujú strmý terén. Monolitne pôsobiaci pyramidálny komplex smeruje do nebies ako vztýčený prst ducha archanjela Michala.

    Malý kruhovitý ostrov na hranici Normandie a Bretónska lákal ľudí svojou polohou už pred naším letopočtom. Vtedy bol dnešný ostrov spojený s pevninou. Žili tu Kelti a široko-ďaleko jediná hora bola spolu s okolitým nepreniknuteľným lesom Scissy tajomným a magickým svetom. Na hore, ktorú vnímali ako spojenie s nebom, konali keltskí kňazi – druidi náboženské obrady na oslavu svetla a slnka a do skál pochovávali svojich mŕtvych.

    V piatom storočí v lievikovitej zátoke začala klesať zem a za storočie lesnatú zátoku zalialo more. Žulový vrch vysoký 78 metrov sa stal ostrovom a príroda tu rozohrala svoju pozoruhodnú hru s prílivom a odlivom. Najmenej dvakrát za rok, v marci a v septembri, v čase splnu alebo novu, valia sa do plytkej zátoky vody prílivu zo vzdialenosti 15 kilometrov rýchlosťou až 60 metrov za minútu. Voda vystúpi dokonca o 15 metrov, čo je druhý najvyšší príliv v Európe. Francúzi jeho veľkosť využili a v ústí rieky Rance postavili prvú prílivovú elektráreň na svete.    Príchod kresťanstva len zvýšil hodnotu Hory Tomb, ako ju nazývali Rimania. Už v tých časoch ju vyhľadávali pustovníci a spirituálne založení ľudia na rozjímanie a modlitby.

Plamenná výzva archanjela
  V roku 708 sa podľa legendy v spánku zjavil biskupovi Aubertovi archanjel Michal a vyzval ho, aby na skalnatom kopci postavil chrám. Nedôverčivý biskup tak urobil až na tretiu výzvu, keď mu nebeský posol prepálil prstom lebku... Kaplnku postavil, miesto dostalo správcu a žulový vrch meno Mont Saint Michel. Spiritualita izolovaného miesta uprostred morských vĺn sa šírila ďaleko za hranice Gálie.

  Aj napriek nebezpečnému prílivu sem prichádzalo čoraz viac pútnikov. Mnohých z nich počas putovania piesčitým dnom zátoky prekvapil a pochoval ich vo svojich vodách alebo mnohí zahynuli hroznou smrťou v tekutých pieskoch, ktorými je zátoka povestná.

Viac v júnovom Quarku.

 Ivan Šimek