Hovoríme s prof. Bebom Whiteom zo Stanfordovej univerzity, jedným zo zakladateľov webu

Profesor Bebo White zavítal na pozvanie Fakulty informatiky a informačných technológií STU a Nadácie Tatra banky do Bratislavy, kde prednášal o celosvetovej počítačovej sieti a jej význame.

Čo je veda o webe a webová kozmológia?
Ak máme vysvetliť spôsob, akým sa web vyvinul a ako existuje, napadne nám kozmológia zaoberajúca sa vzťahmi, v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. Nemôžeme však myslieť iba na technológiu či veľkosť webu, ale musíme uvažovať o jeho dosahu na spoločnosť, teda na jeho sociálnu stránku. Tak vzniká množstvo etických a právnych otázok. No existuje aj veľa otázok, ktoré vysvetliť nevieme. Napríklad pri vytvorení jednoduchej webovej stránky nás neobmedzuje počet vytvorených spojení. Preto by sme mohli argumentovať, že sieť je kompletne náhodná a bez štruktúry, čo sa však ukázalo ako nesprávne. Musia preto existovať iné faktory, ktoré vysvetlia, ako sieť operuje a rastie. Osobne si myslím, že web je viac než počítačová veda. Preto potrebujeme nové vedecké prístupy, aby sme nové neznáme dokázali vysvetliť.
 
Ako ovplyvňuje web iné oblasti?
Výborný príklad, ako web ovplyvnil určitú oblasť, je novinárstvo. Za posledné roky ho takzvaná občianska žurnalistika výrazne zmenila oproti podobe, ktorú sme poznali z minulosti. Ľudia dnes majú vo svojich mobiloch fotoaparáty a videorekordéry. Pri hocakej príležitosti môžu zachytiť na mieste konania to, čo sa tam deje, ihneď to zavesiť na web, a tak to oznámiť širokej verejnosti. Niektorí kritici tvrdia, že web ničí novinárstvo, lebo veľa novín a časopisov zaniká. Je však možné, že ide viac o prirodzenú evolúciu v tejto oblasti.

Ako sa veda o webe vyjadruje k takým moderným fenoménom, ako sú Facebook či Wikipédia?
To je jedna z tých veľmi zaujímavých otázok, ktorými sa zaoberám. V mojich prednáškach často hovorím o Wikipédii. Ponúknem vám na ňu dva pohľady. V prvom si predstavte situáciu, že by som chcel pred desiatimi rokmi získať rizikový kapitál, napríklad niekoľko miliónov dolárov na vytvorenie encyklopédie, ktorej obsah budú ovplyvňovať jej vlastní čitatelia. Čo by mi asi jeho majiteľ povedal? Pravdepodobne by si o mne myslel, že som mentálne chorý. Druhy pohľad: Keby ste mi pred pätnástimi rokmi povedali, že o ďalších pätnásť rokov zrýchlime počítače niekoľko tisíckrát a že budeme mať encyklopédiu ako Wikipédia, ako by som zareagoval? Bol by som spokojný, že počítače budú rýchle, ale čo sa týka Wikipédie, povedal by som, a to je všetko? Nič extra. Niekedy je ťažko hovoriť o pokroku v počítačovej oblasti, pretože ho nemáme s čím porovnať. Napríklad Facebook je zaujímavý. Jeho zakladateľ nemal v čase vzniku veľkú nádej, že sa z neho stane až taký kultúrny fenomén. Je teda zarážajúce, aký dosah mal tento nápad na našu spoločnosť, od politiky až po sociálny aspekt. Jednu vec však musíme mať na pamäti, v oboch prípadoch, teda pri Wikepédii i Facebooku, nezávisí ich úspech od technológie. Tá bola dostupná päť či šesť rokov pred vznikom oboch fenoménov. Ich úspech je v niečom inom – v obsahu a jeho podaní. Inak by sa nemohlo stať, aby Facebook spájal toľko ľudí, že čo do počtu vytvorili po Číne a Indii tretí najľudnatejší štát sveta.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.