Podľa názvu príspevku by sa čitatelia mohli domnievať, že reč bude o zoologickej záhrade v Bojniciach. Ocitneme sa síce neďaleko, ale naša výprava za exotickou flórou a faunou bude smerovať do našej prírody.
Nie, nepomýlil som sa, v Hornonitrianskej kotline skutočne existujú také lokality, kde môžeme mimo skleníkov či vyhrievaných pavilónov nájsť rastliny a živočíchy pochádzajúce zo subtropických až tropických oblastí. Tento zázrak umožňujú termálne vody, ktoré sa na povrch dostávajú buď prirodzeným spôsobom, alebo s prispením človeka (vrty).
Treba zdôrazniť, že bez akvaristov by sa do týchto, ale aj iných stredoeurópskych termálnych vôd sotva dostali exotické organizmy zo vzdialených končín našej planéty. Tunajšie malé potôčiky odvádzajúce termálne vody, ktoré po niekoľkých desiatkach až stovkách metrov ústia do rieky Nitry, umožňujú existenciu len trom druhom exotických rastlín a dvom druhom exotických rýb. O ktoré lokality ide? Najznámejšou a azda aj najvýznamnejšou z nich je Teplý potok v Opatovciach nad Nitrou, ktorý pramení v areáli Bojnických kúpeľov. Dve menšie lokality sa nachádzajú nižšie po toku rieky Nitry. Obe sú vyústením termálnych vôd z termálneho kúpaliska, či kúpeľov a nájdeme ich v Chalmovej a Malých Bieliciach. Teplota termálnych, silno mineralizovaných zásaditých vôd v Hornonitrianskej kotline sa počas roka príliš nemení, obyčajne kolíše v rozpätí 25 až 30 °C, výnimočne je v zimnom období len okolo 15 °C.
Je zaujímavé, že v sladkovodných akváriách s veľmi tvrdou vodou sa zväčša nedarí mnohým druhom vodných rastlín, v termálnych vodách však paradoxne tieto druhy prosperujú. Spôsobuje to vysoký obsah oxidu uhličitého vo vode, ktorý dokážu rastliny vstrebávať priamo pomocou stoniek a listov, čím získavajú uhlík potrebný na svoj rast. Platí to napríklad aj pre vodomor praslenatý (Hydrilla verticillata), ktorý nachádza najlepšie podmienky v Teplom potoku. Na ďalších dvoch lokalitách má v spoločenstvách vodných rastlín menšie zastúpenie, podmienky preň tu zrejme nie sú optimálne, lebo tam môže byť napríklad väčšie zatienenie či konkurencia. Krehké splývavé stonky tohto druhu dorastú neraz až do dĺžky 2 m. Keďže sa ľahko lámu, rastlina sa takto vegetatívnym spôsobom – prostredníctvom rýchlo zakoreňujúcich úlomkov – môže šíriť smerom po prúde. Vodomor je rozšírený na obrovskom areáli od Britských ostrovov cez Pobaltie až do východnej a juhovýchodnej Ázie, Austrálie a západnej Afriky. Jeho pôvod v našich termálnych vodách nie je známy, určite však ide o rastliny pochádzajúce z trópov, či subtrópov, ktoré sem vysadili akvaristi. Podobný osud majú nakoniec aj ďalšie dva druhy rastlín. Šípovka šidlovitá (Sagitaria subulata), rastúca od južných štátov USA až po juhovýchodnú Kanadu, je hlavne v Chalmovej, kde vytvára hustý, sviežo zelený koberec. Ten na jar zdobia aj drobné biele trojpočetné kvety. Podstatne vzácnejšia je šípovka v Malých Bieliciach, v Teplom potoku ju v posledných rokoch nezaznamenali. Táto rastlina trávovitého vzhľadu, s ponorenými listami širokými 2 až 6 mm, vyháňa v čase kvitnutia a v hlbšej vode na tenkých stopkách aj typické oválne plávajúce listy. Pri poklese hladiny môže vytvárať suchozemskú formu, alebo sa rastliny zatiahnu do substrátu a ožijú až po stúpnutí hladiny vody. Iba v Malých Bieliciach sa zistil druh pochádzajúci z juhu Severnej Ameriky a zo Strednej Ameriky – Shinnersia rivularis, ktorý zatiaľ nemá slovenský názov. Snáď by sa mohol volať šinerzia vodná. Tento mokraďový druh síce rastie aj pod hladinou, obyčajne však tvorí v plytkej pobrežnej zóne husté porasty na hladine. Nad vodou rastúce rastliny majú charakteristicky vykrajované laločnaté listy (5 × 3,5 cm) a chlpaté stonky. Drobučké biele jazykovité kvietky (3 – 5 mm) sú zoskupené do hlávkovitého súkvetia (6 – 10 mm), ktoré trochu pripomína nerozvitú sedmokrásku. Podobne ako oba predchádzajúce druhy, ani tento sa však u nás nerozmnožuje generatívne, teda semenami. Na rozdiel od nich, predovšetkým vodomoru praslenatého, potrebuje S. rivularis na dobrý rast výživný bahnitý substrát.
Ani fauna termálnych vôd, rovnako ako flóra, nebola doteraz v centre pozornosti, a to o drobných organizmoch zatiaľ nevieme takmer nič. V Teplom potoku ich spolu s parazitmi rýb začali skúmať až v roku 2009. Z bezstavovcov tu žije bohatá populácia vodného slimáka vežovky malajskej (Melanoides tuberculata), ktorej hrubostenné ulity miestami pokrývajú dno v takej vrstve, že pripomínajú štrk. Tento živorodý druh slimáka, dorastajúci do dĺžky 3,5 cm, je rozšírený od juhovýchodnej Ázie až po Egypt. Keďže v oživovaní termálnych vôd mali prsty hlavne akvaristi, už v 70. rokoch minulého storočia sa o ne začali zaujímať aj ichtyológovia. V Teplom potoku zistili tri druhy bežne chovaných živorodiek (čeľaď živorodkovité – Poeciliidae), ojedinelo aj ďalšie druhy pochádzajúce z akvárií, prípadne termálnych jazierok nachádzajúcich sa v Bojnických kúpeľoch. Opakovaný monitoring v ďalších rokoch potvrdil, že zo živorodiek možno považovať za naturalizovaný druh len živorodku pestrú – gupku (Poecilia reticulata). Tento drobný druh – samčeky dorastajú len do dĺžky 3 cm, samičky sú väčšie (viac ako 5 cm), tu reprezentuje pôvodná, či zdivená forma, ktorú poznajú akvaristi aj ako pávie očko. Toto pomenovanie dostal tento živorodý druh pre typické pestré očká, ktoré zdobia telo i plutvy samčekov, pričom nenájdeme dva rovnako sfarbené jedince. Tento druh žil koncom minulého storočia aj v Chalmovej, no zrejme „tvrdšia chémia“ používaná pri údržbe bazénov spôsobila jeho vyhynutie. Dlhodobo sa gupka vyskytovala aj v Malých Bieliciach, v súčasnosti po revitalizácii kúpeľov a presmerovaní vyústenia termálnych vôd sú i tam jej perspektívy neisté. Najnovším druhom ryby, ktorý sa dokázal aklimatizovať v termálnych vodách Hornonitrianskej kotliny, je tilapia mozambická (Oreochromis mossambicus). Tento zástupca afrických papuľovcov (čeľaď cichlidovité – Cichlidae) vytvoril na prelome 20. a 21. storočia životaschopnú populáciu v Teplom potoku. Vo svojej africkej domovine – v oblasti dolnej Zambezi – dorastá táto chutná konzumná ryba do dĺžky 30 – 40 cm a hmotnosti okolo 1 kg. V podmienkach Teplého potoka najväčšie samce dosahujú veľkosť len 10 až 12 cm, samičky sú o niečo menšie. Aj keď ide primárne o rastlinožravý či všežravý druh, živiaci sa hlavne riasami a detritom (čo je organický odpad, ktorý sa ukladá na dne akvária v podobe kalu), je pravdepodobné, že tilapia v Teplom potoku potláča nielen vodomor praslenatý, ale aj živorodku pestrú. Pre tento druh, podobne ako aj iné papuľovce, je typické, že samičky po nerese chránia oplodnené ikry v hrdlovom vaku, do ktorého ukrývajú určitý čas aj mladé rybky.
Okrem exotických živočíchov láka príjemne teplá termálna voda aj niektoré naše domáce živočíchy, predovšetkým tie s nestálou teplotou. Z obojživelníkov sú na všetkých lokalitách bežné hlavne skokany zelené (Rana kl. esculenta), dospelé exempláre i žubrienky, v Chalmovej som zaznamenal aj ropuchu zelenú (Bufo viridis). Z plazov nachádza veľmi dobré podmienky v Teplom potoku užovka fŕkaná (Natrix tessellata), ktorú som ojedinelo pozoroval aj v Malých Bieliciach.
Je otázne, dokedy sa táto exotika na Hornej Nitre udrží. Isté však je, že všetky tri spomenuté lokality za ostatných dvadsať rokov podľahli postupnej devastácii, zástavbe a necitlivým zásahom. Dúfajme, že sa situácia nezhorší natoľko, aby exotické druhy rastlín a živočíchov z tunajších termálnych vôd neostali len v spomienkach a záznamoch vedcov.
JOZEF MÁJSKY