Niva rieky Moravy je jedným z mála území, kde ešte nájdeme bohatstvo rozmanitých rastlín. Železná opona, ktorá rozdeľovala Európu, tu zachránila pôvodnú krásu rozkvitnutých lúk.


    Krajina pri rieke Morave na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom predstavuje jedinečné územie s veľkou pestrosťou rastlinných druhov vyskytujúcich sa najmä na dvoch typoch prírodných stanovíšť. Ide o oblasti zvyškov lužných lesov a zaplavovaných (aluviálnych) lúk. Vďaka prísnemu režimu na slovensko-rakúskej hranici, ktorý tam panoval od päťdesiatych rokoch minulého storočia, zostali na tomto území relatívne zachované lúky, močiare a ramená. Poloprírodné vlhké lúky sú pravidelne kosené, počas vegetačného obdobia niekedy aj dvakrát. Kvitnutie jednotlivých druhov rastlín do veľkej miery závisí od trvania jarných záplav.

Za krásou rozkvitnutých lúk sa môžeme vydať po cyklotrase vedúcej napríklad z Devínskej Novej Vsi alebo zo Stupavy či z oblasti Vysokej pri Morave, a to už skoro na jar. Prejdeme pritom cez viaceré typy prírodných stanovíšť, akými sú zvyšky lužných lesov, ale najviac upútajú veľkoplošné zakvitnuté lúky.

Začiatkom jari po záplavách, keď ustúpi voda, zvyčajne v druhej polovici apríla a na jeho konci, si určite všimneme bielo kvitnúce mohutné trsy bledule letnej (Leucojum aestivum L.). Keď záplavy trvajú dlhšie, bleduľa rozkvitá až v máji. Typická rastlina zaplavovaných lúk a mlák z diaľky trochu pripomína snežienku a patrí s ňou do spoločnej čeľade amarylkovitých (Amaryllidaceae). Dorastá do výšky 30 až 60 cm. Na jednej stonke vyrastá viacero kvetov. Na Slovensku patrí k zraniteľným druhom.        

Nezabudnuteľný býva pohľad na veľkoplošné koberce modrofialového plamienka celistvolistého (Clematis integrifolia L.). Na kvetoch je zaujímavé to, že nemajú vyvinutú korunu a jej funkciu nahradzujú štyri veľké tmavofialovo sfarbené kališné lístky. V Pomoraví kvitne v období mája až júna a potom po kosbe ešte druhýkrát na konci letného obdobia a na jeseň. Zaujímavý býva však aj pohľad na odkvitajúcu rastlinu. Najmä na začiatku jesene, keď sa už zvyčajne nekosí, si môžeme všimnúť plody – nažky. Bývajú na dlhých, previsnutých stopkách a majú nápadný, niekedy až päť centimetrov dlhý prívesok. Plamienok vyžaduje náplavové pôdy, ktoré sú dobre zásobené vodou a sú bohaté na živiny. Na Slovensku patrí k zákonom chráneným a tiež zraniteľným druhom rastlín.

RNDr. MIROSLAV KULFAN, CSc.
Prírodovedecká fakulta UK

Viac o krásach Pomoravia sa dočítate v májovom čísle Quarku.