Za syndróm môžu najmä tabletky

Rozprávame sa s RNDr. Mojmírom Machom, PhD., z Ústavu experimentálnej farmakológie SAV, ktorý získal za rok 2008 ocenenie ministra školstva Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.

Komisia expertov, vytvorená americkým Kongresom, vo svojej minuloročnej správe o vyšetrovaní príčin vzniku Syndrómu vojny v Perzskom zálive pred osemnástimi rokmi konštatovala, že masové ochorenie spôsobili dva faktory. Prvým boli tabletky, ktoré vojaci užívali na ochranu pred nervovými plynmi. Druhým zdrojom zdravotných problémov boli pesticídy, ktorých sa vojaci počas vojny nadýchali. Komisia nevylučuje, že časť vojakov ochorela pri zničení irackých zásob jedovatého sarinu. Preto odporučila Kongresu, aby pridal ďalšie peniaze do fondu na pomoc pre postihnutých veteránov z roku 1991.

Prečo sú závery komisie Kongresu USA dôležité po osemnástich rokoch?
V prvom rade je to preto, že o pôvode syndrómu panovali mnohé roky spory. Niektorí lekári, politici aj predstavitelia americkej armády spochybňovali, že špecifické ochorenie z vojny v roku 1991 existuje. Som rád, že 18-ročný výskum napokon potvrdil, že Syndróm vojny v Perzskom zálive existuje, lebo vojaci sa často stretávali s nepochopením, že si vymýšľajú svoje problémy. V správe komisie prišla jasná a konečná odpoveď.

Poďme však po poriadku. Ako sa to všetko začalo?
Všetko sa začalo v lete 1990, keď režim Saddáma Husajna obsadil Kuvajt a vyhlásil ho za súčasť Iraku. Napriek výzvam Bezpečnostnej rady OSN ho odmietal opustiť. Preto sa vytvorila spojenecká koalícia pod vedením USA, ktorá 17. januára 1991 začala letecké a raketové bombardovanie Iraku. Napokon 24. februára 1991 prešla do pozemného útoku proti irackým silám v Kuvajte a za necelých sto hodín ich porazila. Ostala však stáť na hraniciach Iraku. Médiá o „chorobe z Perzského zálivu" informovali už v jeseni 1991. Prvý prípad sa oficiálne zaznamenal v roku 1992. Veteráni bojovali od roku 1994, aby príznaky ich choroby úrady oficiálne uznali ako Syndróm vojny v Perzskom zálive.

Ako sa syndróm prejavoval?
Postihnutí vojaci začali mať problémy so spánkom, trpeli celkovou bolestivosťou. Najviac sa sťažovali na chronickú únavu, depresie, bolesti hlavy, výpadky pamäti a koncentrácie, bolesti v kĺboch a svaloch, zvracanie. Mali tiež zdurené lymfatické uzliny a horúčky, problémy s dýchaním a vyrážky. Ženy mali problémy s menštruačným cyklom, neskôr mnohé rodili postihnuté deti. Nikto si však nevedel vysvetliť, prečo k tomu dochádza. Problém bol navyše v tom, že syndróm sa prejavoval u amerických a britských vojakov, hoci tam boli aj vojaci z iných krajín vrátane vtedajšieho Československa. Nešlo pritom len o zopár postihnutých jedincov. Príznaky Syndrómu vojny v Perzskom zálive malo 170 000 amerických vojakov z celkového počtu okolo 700 000 a približne 5 000 britských vojakov z 55 000. Preto sa výskum syndrómu sústredil v USA a Veľkej Británii. Americké úrady prispeli na výskum 400 miliónmi dolárov, čo umožnilo napokon objasniť pôvod syndrómu.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.