Záhadný fenomén

Sťahovavé cesty vtákov oddávna priťahovali pozornosť ľudí. Tento fenomén sa v prírode každoročne opakuje počas jesenného a jarného obdobia.

Zimoviská drozda plavého sú najmä v juhozápadnej Európe a severnej Afrike. Jeho melodický spev môžeme našej prírode počuť od polovice marca.

Na jeseň sa mnohé druhy vtákov sťahujú do klimaticky priaznivejších oblastí sveta, kde majú dostatok potravy a lepšie podmienky na prežitie. Na jar, keď sa u nás chladné a nepriaznivé počasie skončí, sa opäť vracajú späť do svojich hniezdisk.

Od Aristotela až po súčasnú vedu

O sťahovavých vtákoch písal už Aristoteles. Podľa neho niektoré vtáky odlietali na zimu do iných krajín, kde vyhľadávali skrýše, v ktorých prespali zimu, alebo sa prevteľovali do iných druhov, s ktorými sa ľudia bežne stretávali aj v zime. Podľa iných teórií sa ľudia domnievali, že niektoré druhy vtákov prezimúvajú v bahne rybníkov, alebo dokonca zimujú na Mesiaci. Dnes sa nad týmito teóriami môžeme už len pousmiať. Výskum migračných ciest vtákov totiž preukázal, že vtáky na jeseň odlietajú do teplejších krajín, z ktorých sa zasa na jar vracajú. V súčasnosti existuje viacero teórií, prečo dochádza k migrácii vtákov. Zatiaľ však ani jedna z nich uspokojivo nevysvetľuje jedno z najväčších tajomstiev prírody – každoročné putovanie vtákov.

Neobjasnené otázky

Prečo mnohé hmyzožravé vtáky neodlietajú na jeseň do teplejších krajín, kde majú dostatok potravy, ale zostávajú u nás aj počas zimného obdobia? A prečo nás niektoré druhy opúšťajú už v lete, keď je v prírode ešte hojnosť potravy?

Holuby hrivnáky zimujú najmä v Stredomorí. Odtiaľ sa v priebehu februára vo veľkých kŕdľoch vracajú na hniezdiská

Na tieto otázky zatiaľ veda nevie jednoznačne odpovedať. V súčasnosti existujú dve rôzne teórie o migrácii vtákov. Zástancovia prvej predpokladajú, že vznik migrácie nastal stiahnutím sa vtákov v glaciáli (v období zaľadnenia v štvrtohorách) zo severných zemepisných šírok na juh. Keď ľadovce neskôr ustúpili na sever, vtáky postupne prenikli späť na pôvodné stanoviská, odkiaľ sa v studenej časti roka vracajú na juh. Druhá teória predpokladá, že pôvod ťahu vtákov treba hľadať v teplých zónach, odkiaľ druhotne prenikli na sever, ale na zimu sa zase do nich vracajú. Je však zaujímavé, že mnohé druhy vtákov sa nesprávajú ani podľa jednej z týchto teórií. Aj keď presná príčina migrácie nie je dosiaľ objasnená, prevláda názor, že väčšina druhov vtákov sa nesťahuje v závislosti od nedostatku potravy, ale núti ich k tomu vrodený pud. Veľký vplyv majú aj hormóny, ktorých tvorba je ovplyvňovaná dĺžkou denného svetla.

Sila magnetizmu

Sťahovavé vtáky sa na svojej dlhej ceste dokážu orientovať podľa dráhy Slnka a rozloženia hviezd. Na cestách ich však sprevádzajú v prvom rade siločiary magnetického poľa, ktoré ľudské oko za normálnych okolností nevníma.

Cíbik chochlatý prilieta na naše územie medzi prvými vtákmi, zvyčajne už koncom februára.

Najnovším výskumom nemeckých vedcov sa zistilo, že sťahovavé vtáky sú schopné vidieť magnetické pole Zeme. Sídlom tohto tajomného kompasu by pri vtákoch malo byť pravé oko, ktorým dokážu magnetické pole vnímať. V našej zemepisnej šírke existujú tri základné smery ťahu vtákov. Najmä vďaka krúžkovaniu vtákov sa zistilo, že juhozápadným smerom – do západného Stredomoria sa sťahujú napríklad drozdy, škorce alebo škovránky. Na juh až do tropickej a južnej Afriky odlietajú najmä žlny, bociany, lastovičky, dážďovníky. Juhovýchodným smerom cez Balkánsky poloostrov, Malú Áziu do Egypta sa sťahujú dudky, kukučky, strakoše a iné druhy, pokračujúce cez údolie Nílu na zimoviská v strednej a južnej Afrike. Niektoré druhy však neodlietajú až tak ďaleko. Ich púť zvyčajne končí len po pár sto kilometroch niekde v Stredomorí, kde majú vhodnejšie podmienky na prežitie.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre