Zásnuby žiab

Medzi naše najhlučnejšie žaby patrí rosnička zelená.

Začiatok jari sa spája s neopakovateľným fenoménom – ťahom žiab. Žaby tiahnu v desiatkach, často aj stovkách jedincov na miesta svojho narodenia, aby tu tak ako predchádzajúce generácie aj ony založili ďalšie potomstvo a zachovali svoj rod.

Ich cesta je neľahká a skrýva mnoho nebezpečenstiev. Mnohé z nich do cieľa svojej cesty nedôjdu, pretože zahynú pod kolesami áut…

Každoročné putovanie

Ani vrtkavé jarné počasie nedokáže odradiť žaby od ich každoročnej cesty. Ako prvé sa na cestu vydávajú skokany hnedé (Rana temporaria). Patria totiž medzi naše najotužilejšie žaby. Často im stačia teploty len niekoľko stupňov nad nulou a na svoje miesto rozmnožovania sa vydajú trebárs aj po snehu.

Ako prvé sa na cestu vydávajú skokany hnedé. Patria totiž medzi naše najotužilejšie žaby. Skokany hnedé sa ozývajú slabým hlasom, pretože majú málo vyvinutý hrdelný rezonátor.

Najväčší ťah žiab však nastáva na prelome marca a apríla. V tejto dobe, zvyčajne po výraznejšom oteplení, môžeme pozorovať tiahnutie našej najhojnejšej žaby – ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo). V niektorých oblastiach sú to až stovky jedincov, ktoré sa zo všetkých strán zliezajú k močiarom, rybníkom alebo vodným nádržiam, hnané pudom rozmnožovania. Ostatné druhy našich žiab tiahnu v neskoršom období. Nie všetky sa zliezajú k väčším vodným plochám. Mnohým druhom, ako napríklad kunkám, stačí na rozmnožovanie aj kaluž vody.

SIlný pud

Už počas cesty k vode si mnohé samce vyhliadnu partnerku a pevne prichytené sa nechajú niesť až na miesto rozmnožovania. Tu ich však očakáva neľútostný súboj o samičku. V populácii sústredených žiab je totiž výrazná prevaha samcov a každý z nich má eminentný záujem získať partnerku.
Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Sám som mal neraz možnosť pozorovať silu tohto pudu. V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažili prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomínal samičku. Niekedy to bola sklená alebo plastová fľaša, stará topánka, raz dokonca aj špic mojej gumovej čižmy.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre