Zdravie lesa závisí od húb

Poslaním húb je spolužitie s rastlinami. V prírodných podmienkach takmer neexistujú stromy a kry, ktoré by rástli bez takéhoto spolužitia. Preto zdravie lesa závisí v značnej miere aj od húb.

Mykorízna huba získava od stromu uhlík ako zdroj energie a strom prostredníctvom podhubia, ktoré je spojené s jeho jemnými korienkami, dostáva vodu a v nej rozpustené živiny.

Huby svojou rozmanitosťou, početnosťou a spôsobom života vytvárajú v systéme živých organizmov samostatný, stále málo známy a neprebádaný svet. Rozvoj vedy o hubách – mykológie – poodhalil a objavil nové tajomstvá z ich života. Nové poznatky o hubách môžu pomôcť najmä pri riešení problematiky hladu, objave nových biologicky aktívnych látok významných pre medicínu, farmáciu, fytopatológiu a pod.

Živitelia, sanitári a hospodári lesa
Je všeobecne známe, že bez húb by les zahynul od hladu. Každý lesník potvrdí, že len ten les je zdravý, v ktorom rastie veľa húb. Les bez húb je oslabený, má zníženú odolnosť proti chorobám a škodcom – je chorý. Huby les živia. Z odumretých rastlín recyklujú uhlík, vodík, dusík, fosfor a minerálne látky. Parazitické huby v úlohe sanitárov odstraňujú slabšie a podporujú silnejšie stromy, čím pomáhajú obnovovať vyčerpané a prázdne stanovištia lesných porastov. Zároveň sú aj ochrancami, keď vlastným telom – podhubím (mycéliom) chránia najjemnejšie korienky lesných drevín pred pôdnymi škodcami a navyše zabezpečujú pre hostiteľskú drevinu dostatok vody a živín.

Ako príklad možno uviesť symbiózu huby so stromom v prípade suchého leta. Približne storočný dub alebo buk vyparí denne okolo 100 l vody. Ako je možné, že v suchom lete ešte vôbec žije? Odpoveď je jednoznačná. Huby, ktorých podhubie sa rozprestiera pod stromom, snímajú kapilárnu vodu z pôdy a odovzdávajú ju cez koreňový systém rastline. Takto sa mohutný dub udrží nažive.

Huby sa začali objavovať už v prvohorách. Ich vznik možno predpokladať spolu s vývojom zelených rastlín. Podobne ako človek či zvieratá, aj huby sú heterotrofné organizmy, ktoré získavajú organické látky (napr. uhlík) pre svoj rast a vývoj rozkladom iných organických látok, nedokážu si ich vytvoriť samy. Na rozdiel od nich zelené rastliny to vďaka fotosyntéze dokážu.
Navyše, keby neboli huby a baktérie, všetka organická hmota – rastlinná i živočíšna by sa nerozkladala, hromadila by sa na povrchu Zeme a všetko živé by zahynulo pre nedostatok priestoru.
Pestrosť húb je oveľa väčšia než pestrosť rastlín. Ich počet sa odhaduje na 1,5 milióna druhov. Húb, ktoré zaujímajú hubárov a ktorých sezóna v našich lesoch práve vrcholí, je približne dva- až tritisíc druhov.

Vzťah medzi stromom a hubou
Vzťah medzi koreňmi stromu a hubou s podhubím okolo neho prvýkrát opísal A. B. Frank v roku 1885 a nazval ho mykoríza. Hovorí: Mykorízna huba získava od stromu uhlík ako zdroj energie a strom prostredníctvom podhubia, ktoré je spojené s jeho jemnými korienkami, dostáva vodu a v nej rozpustené živiny.
Spolužitie rastlín s hubami existuje len v suchozemských ekosystémoch. Rôzne podmienky života v rozličných nadmorských výškach a zemepisných šírkach vytvárali priestor pre rôzne mykorízne spoločenstvá a typy mykoríz.

V prírodných podmienkach takmer neexistujú stromy a kry bez mykorízneho spolužitia. Azda jedinou výnimkou sú umelé podmienky poľnohospodárskych a lesných kultúr. Pôda, umelo dohnojovaná či už prírodnými alebo umelými hnojivami, poskytuje pestovaným rastlinám dostatok ľahko prijateľných živín.
Stromy, ktoré sú úzko viazané na spolužitie s hubami, sú u nás najčastejšie zastúpené. K ním patria: jedľa, smrekovec, borovica, buk, dub a hrab. V prírodných podmienkach, hoci aj na pôdach bohatých na živiny, bez mykorízy nerastú. Sú fyziologicky veľmi oslabené, s horším zdravotným stavom, so znížením prírastkom dreva a pod.
Medzi stromy v dobrých stanovištných podmienkach, ktoré nepotrebujú prítomnosť mykorízy, zaraďujeme napríklad vŕbu, brezu, jelšu, liesku, javor, borievku, eukalyptus a iné stromy z tropických a subtropických oblastí. Na nepriaznivých stanovištiach sú odkázané na spolužitie s hubami. Dokladuje to napríklad aj kozák brezový, chutná huba rastúca pod brezami.

Ing. Anton Janitor, PhD.
Ústav krajinnej ekológie

Viac o spolužití stromov a húb sa dočítate v septembrovom čísle Quarku.