Živé laboratórium

Terénny výskum sedimentov na ostrove Chongming

Na ostrove Chongming, ktorý je súčasťou Šanghaja, vznikne model mesta ekospoločnosti 21. storočia. O tomto živom laboratóriu urbanistov aj o význame priestorového plánovania pre rozvoj miest sa rozprávame s profesorom Marošom Finkom zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Prečo vznikol projekt ekomesta pre 21. storočie práve na ostrove Chongming?
Dlhoročná spolupráca v oblasti priestorového plánovania a urbánnej ekológie SPECTRA Centra excelentnosti Európskej únie pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Východočínskej univerzity v Šanghaji vyústila do širšej spolupráce čínskych a európskych univerzít v oblasti smart udržateľného rozvoja a inovácií. Výzvou sa pre nás stala vízia vybudovať na ostrove Chongming v Šanghaji, ktorý je tretím najväčším ostrovom v Číne, model ekospoločnosti 21. storočia. Východočínska univerzita, ktorá na tomto ekologicky veľmi cennom ostrove realizuje systematický výskum, prišla s myšlienkou podporiť túto víziu vedecky založenou stratégiou rozvoja. Mali by sa v nej zúročiť poznatky domácich čínskych vedcov a tiež spolupráca so špičkovými pracoviskami zo zahraničia. Spoločné medzinárodné pracovisko na ostrove Chongming nebude len vytvárať stratégie na naplnenie tejto vízie, ale bude aj odborne podporovať ich realizáciu. Stratégia by sa mala opierať o tri základné koncepčné rámce tzv. smart zeleného mesta. O ekologicky orientovaný urbánny rozvoj a ekonomiku, o smart riešenia, teda o využívanie najmodernejších technológií a inovatívnych riešení v prospech kvality života obyvateľov a o viacúrovňovú polycentrickú správu. Tá bude zabezpečovať optimálne usmerňovanie rozvojových procesov a manažment fungovania mesta.

Chodníky v chránenom území

Šanghaj je jedno z najväčších miest na svete, má 25 miliónov obyvateľov. Ako zasiahne do jeho vývoja vznikajúce živé laboratórium?
Mesto je živý dynamický ekosystém a urbanisti do jeho vývoja vstupujú okrem ojedinelých výnimiek len usmerňujúco. Metropola ako Šanghaj rastie a vyvíja sa do novej kvality postupnými, aj keď veľmi dynamickými zmenami, ktoré odrážajú meniace sa potreby jej obyvateľov. Úlohou odborníkov v tomto vývoji je predovšetkým správne navrhnúť inovácie podporujúce a usmerňujúce tento vývoj. Správne ich načasovať a umiestniť tak, aby čo najefektívnejšie riešili potrebu či problém mestskej komunity a s minimálnym nákladom sa šírili v celom organizme mesta. A to je práve myšlienka živých laboratórií, v ktorých sa v reálnom živote odskúšajú nekonvenčné nové riešenia. Po ich otestovaní sa môžu šíriť ako overené nielen v celom meste, ale aj v iných mestách v krajine aj v zahraničí. Veď v mestách budú čoskoro žiť dve tretiny obyvateľov našej planéty.

Kedy očakávate prvé aplikácie odskúšaného modelu v praxi?

Informačný panel pred výskumnou stanicou na ostrove

Úlohou spoločného medzinárodného pracoviska nebude realizovať jeden projekt, plán či stratégiu, ale vytvoriť základ pre neustálu podporu procesu transformácie ostrova Chongming tak, aby slúžil ako model urbánnej smart ekokomunity pre rozvoj celého Šanghaja a ďalších miest nielen v Číne. Pracovisko je otvorené na spoluprácu vedcov, technikov a plánovačov z celého sveta a jeho pôsobenie nie je časovo ohraničené. Bude slúžiť ako báza na rozvoj i transfer poznatkov, na ich overovanie v reálnom živote a zároveň má ambíciu pôsobiť ako moderátor vzniku a šírenia inovácií vo vývoji metropoly Šanghaj. Ponúka možnosť využiť obrovskú rozvojovú dynamiku a kapacity akumulované v Číne na aplikáciu špičkových technických a technologických, organizačných a inštitucionálnych, environmentálnych a behaviorálnych inovácií, a tým získať východiská pre ich ďalší vývoj. Ak hovoríme, že cieľom je prispieť k zabezpečeniu udržateľného rozvoja, tak zároveň hovoríme o neustálom procese inovácií, a teda aj o potrebe prítomnosti takéhoto pracoviska v dlhodobom horizonte.

Ako budú vyzerať mestá budúcnosti?
Mestá predovšetkým rámcujú rozvoj spoločnosti a zároveň sú jej zrkadlom. Keby sme teda hľadali odpoveď na otázku, ako budú vyzerať mestá 21. storočia, tak odpoveď je zložito jednoduchá: tak ako vyzerá a bude vyzerať spoločnosť v nich žijúca. Mestská agenda 2030 Habitat III schválená stálou konferenciou Organizácie spojených národov pred dvoma rokmi hovorí o meste demokraticky riadenom, zdravom, udržateľne sa rozvíjajúcom, poskytujúcom bývanie, služby, infraštruktúru a dopravu dostupnú pre všetkých obyvateľov. O meste poskytujúcom pracovné príležitosti, možnosti oddychu i sebarealizácie, o meste bez chudoby a priepastných sociálnych rozdielov. Nuž verme, že politici, ktorí majú v rukách rozhodovanie, sa nepodpísali pod tento dokument len formálne, ale že majú skutočný záujem a ambíciu, aby mestá 21. storočia takými naozaj boli.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Vladimír Ješko
Foto archív M. Finku

Komentáre