Zlyhanie srdca

Hľadanie liečby epidémie modernej doby

Keď sa medicína vysporiadala s väčšinou infekčných chorôb a dokáže ich liečiť, úlohu najhoršieho zabijaka prevzala ateroskleróza a ňou vyvolané choroby: mozgová porážka a ischemická choroba srdca.

Obe spôsobuje zúženie až upchatie tepien aterosklerotickými masami, v ktorých tvorbe hrá ústrednú úlohu cholesterol. Zlyhanie srdca sa stalo najčastejšou príčinou smrti v civilizovaných krajinách. Jeho obvyklou príčinou je nedokrvenie srdcového svalu (ischémia) následkom uzatvárania vencových tepien.
Krvný obeh človeka je rozdelený na dve časti. Jednou časťou, veľkým obehom, krv prúdi z ľavej komory do celého tela okrem pľúc a vracia sa do pravej predsiene. Druhá časť, pľúcny obeh, začína v pravej komore, vedie krv do pľúc, kde sa okysličuje, a vracia sa do ľavej predsiene. Odtiaľ ju odoberá ľavá komora a čerpá do tela, ale pod podstatne väčším tlakom, aký je v pľúcnom obehu. Toto rozdelenie má praktický význam. V pľúcnych mechúrikoch – alveolách – sú krv a atmosférický vzduch oddelené len veľmi jemnou membránou. Stačí malé zvýšenie tlaku krvi, ktorú nedostatočne výkonná ľavá komora nestačí odčerpať z pľúcneho obehu, a tekutina z krvi začína presakovať do alveol, ktoré nakoniec vyplní, a pacienta, zjednodušene povedané, utopí vlastnou telesnou vodou.
Výkon zlyhávajúceho srdca sa dá zvýšiť v princípe dvoma spôsobmi: zvýšiť počet sťahov srdca za minútu alebo zvýšiť silu sťahu srdca, a tým aj objem krvi vypudenej pri každom pulze. Lenže prvý spôsob už organizmus využíva aj bez liečby. Je to prirodzený kompenzačný mechanizmus, pri ktorom sa pulz nakoniec zvýši natoľko, že srdcová komora sa už nestačí dostatočne plniť krvou medzi jednotlivými sťahmi a kompenzácia zlyháva. Tadiaľto teda cesta nevedie a rezervy treba hľadať inde.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.

Umelé srdce Abiocor