Rakovina sa slonom vyhýba

Pretože živočíšne bunky sa počas celého života organizmu neustále delia a každé delenie so sebou nesie riziko vytvorenia rakovinotvornej mutácie, je iba prirodzené, že pre väčšie zvieratá s dlhšou dĺžkou života vzniká aj väčšie riziko vyvinutia rakoviny. Neplatí to však pre slony, ktorých 5 500-kilogramové… pokračuj

Uši z vlastných buniek

Mikrocia je choroba, pri ktorej sa deformuje vonkajšia časť ucha. Päť čínskych detí, ktoré trpeli práve touto chorobou, dostalo nové uši. Keďže mali zasiahnuté len jedno ucho, vedci mohli to zdravé naskenovať s vysokým rozlíšením a vytvoriť 3D model, ktorý im pomohol pri vypestovaní náhradného.… pokračuj

Balenie DNA do kapsúl

Vedci prišli na to, ako bunky rýchlo balia dlhé chromozómy do kompaktných, organizovaných balíkov, čo je kľúčový krok pred delením bunky. Nové zistenie spája dve konkurujúce predstavy o tomto procese: či ide o stočenie chromozómov do špirálového schodiska alebo do sady slučiek. Počítačové simulácie odhalili,… pokračuj

Náhradný alarm v bunkách

Imunitný systém ustavične monitoruje všetky kúty nášho tela a pátra po cudzích organizmoch, ktoré by nám mohli uškodiť. Patogény si však vytvorili viacero stratégií, ktorými sa tomuto pátraniu dokážu vyhnúť, napríklad sekréciu proteínov zabraňujúcich telu vytvoriť imunitnú odozvu. Igor E. Brodsky z Pennsylvánskej univerzity a… pokračuj

Vtákopysk mikrobiológie

Baktéria Gemmata obscuriglobus, ironicky nazývaná vtákopysk mikrobiológie, je podľa najnovších poznatkov ešte zvláštnejšia, než si vedci mysleli. Ukázalo sa, že obsahuje štruktúry, ktoré sa zvyčajne dajú nájsť len v zložitejších bunkách. Medzinárodný tím z austrálskej Queenslandskej univerzity, vedený profesorom Johnom Fuerstom, ponúkol úplne nový pohľad… pokračuj

Jedna bunka pre život

Výskum sveta jednobunkových organizmov prináša zaujímavé zistenia. Napriek zdanlivej jednoduchosti sa vďaka adaptačným stratégiám ich život spája s termínom potenciálna nesmrteľnosť. Základným znakom každého jednobunkového organizmu je jednobunkovosť a mikroskopická veľkosť. Na tieto znaky sa však nedá úplne spoľahnúť. Viaceré jednobunkovce majú tendenciu stávať sa mnohobunkovými… pokračuj

Vypestovaná podmozgová žľaza

Vedci urobili dôležitý krok k laboratórnemu pestovaniu funkčných ľudských orgánov.  Podmozgová žľaza je orgán veľkosti hrášku, nachádzajúci sa v mozgu. Jeho dôležitosť však presahuje jeho veľkosť. Podmozgová žľaza vytvára viacero dôležitých hormónov, ovládajúcich rôzne telesné funkcie. Väčšina týchto hormónov sa reguluje prostredníctvom zápornej spätnej väzby, podobne, ako… pokračuj

Chémia znižuje imunitu

Pre vedcov bolo dlho záhadou, prečo náš imunitný systém, tak účinne napádajúci cudzie mikróby, neútočí aj na molekuly v potrave. Kwang Soon Kim z kórejského Ústavu pre základy vedy sa pokúsil vysvetliť túto záhadu vytvorením skupiny myší, ktorá vyrastala výlučne na chemickej potrave. Výsledkom boli pokusné myši… pokračuj

Je kapusta LIEČIVÁ?

Otázka Anny Dobiášovej zo Žiliny. Jedným z nie veľkého počtu výskumných pracovísk, zaoberajúcich sa výskumom unikátnych prírodných látok z kapustovitých rastlín, je Ústav farmakológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Pravidelná konzumácia kapustovitých rastlín sa dáva do súvislosti so znížením rizika vzniku niektorých nádorov. Chemopreventívny účinok… pokračuj