Altajská paleokráska

Vedci prišli s novou metódou genetickej rekonštrukcie podoby. Môže poslúžiť aj kriminalistom. My, Homo sapiens, sapienti, sme v súčasnosti jediný ľudský druh na Zemi. V posledných miliónoch rokov je to však výnimočné, lebo od vzniku ľudského rodu Homo pred 2,5 až 3 miliónmi rokov, pravdepodobne… pokračuj

Vo svete vírusov

Vďaka masívnemu sekvenovaniu DNA sa podarilo objaviť niekoľko stoviek tisíc nových druhov vírusov baktérií – bakteriofágov. O dosiaľ neznámych vírusoch sme sa rozprávali s mikrobiologičkou Máriou Džunkovou. Čo vlastne vieme o bakteriofágoch? Takmer nič. Veľmi dôležité je dozvedieť sa o nich najmä to, ktorá baktéria… pokračuj

Neandertálci do nepohody

S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského… pokračuj

DNA z vesmíru

Vedci z výskumného centra Ames v Moffett Field patriaceho do NASA po prvý raz vytvorili v laboratórnych kozmických podmienkach ožiarením ľadu 2-deoxyribózu, cukor, ktorý sa podieľa na stavbe DNA. Astrofyzik Michel Nuevo so svojimi kolegami schladili vnútri vákuovej komory vodu a metanol na asi -260… pokračuj

Gén človečenstva

Výskumníci z novozélandskej univerzity v Otagu zistili nové informácie o géne, ktorý vydeľuje primáty – veľké opice a človeka – spomedzi ostatných cicavcov. Prišli na to štúdiom zriedkavej vývojovej poruchy mozgu. Dr. Adam O’Neill v rámci svojej doktorandskej práce zistil, že gén PLEKHG6 má vlastnosti,… pokračuj

V stopách prvých Američanov

Analýza DNA pôvodných obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky odhalila neznáme migrácie a populačné zmeny pri ich osídľovaní, a tak ukončila aj vlečúci sa súdny spor. Expanzia prvých Američanov je ešte vždy záhadná. Hlavná trasa mala byť zo Sibíri cez Beringov prieliv na Aljašku a do… pokračuj

Praveká princezná dvojakej krvi

Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj

Ako sa hráme s DNA

Podľa odborníkov má byť 21. storočie storočím biotechnológie. Nielen o perspektívach vedy sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Centra vedecko- -technických informácií SR a molekulárnym biológom prof. RNDr. Jánom Turňom, CSc. Práve vašou prednáškou sa v máji 2008 v centre vedecko-technických informácií SR (CVTISR) v… pokračuj

Rastliny prišli skôr

Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného… pokračuj

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj