Fyziklání 2021

Fyziklání je najväčšia tímová fyzikálna súťaž v Prahe s medzinárodnou účasťou. Je určená päťčlenným tímom stredoškolákov, ale určite sa medzi staršími účastníkmi nestratia ani priebojní žiaci základnej školy. Ak milujete fyziku, riešenie nevšedných úloh a nebojíte sa konkurencie, táto súťaž je ako stvorená pre vás.… pokračuj

Vedeli ste? Fyzika

Kniha Vedeli ste? Fyzika je zábavný sprievodca plný faktov o zázrakoch fyzikálneho sveta. Obsahuje vyše sto otázok a odpovedí určených nielen na uspokojenie zvedavosti, ale rovnako aj na pobavenie a poučenie. Čím sa vyznačuje kvantový počítač? Počítače sú čoraz menšie a rýchlejšie, ale už začínajú… pokračuj

Najznámejšie experimenty vo fyzike

To nemyslíte vážne! A na takéto hlúposti sa dávajú peniaze? Toto robia vedci? To mi vysvetli, prečo radšej nerobia niečo užitočné. Hm? Kto a kedy bude potrebovať takéto niečo? Takže… Viete čo (okrem iného) skúmal Albert Einstein? Skúmal, prečo sa Merkúr točí okolo Slnka tak,… pokračuj

DSEF – Deň s experimentálnou fyzikou 2020

Deň s experimentálnou fyzikou patrí medzi populárne akcie organizované Fyzikálnym korešpondenčným seminárom – FYKOS. Každoročne ponúka účastníkom pohľad do sveta fyzikálnych pracovísk na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe (MFF UK). Zároveň predstavuje jedinečnú príležitosť bližšie sa zoznámiť s týmto odvetvím fyziky. 26. ročník ročník… pokračuj

Radosť z vedy

Popularizácia vedy je dôležitou súčasťou práce vedcov, a keď ju správne uchopia, môžu sa tak sami naučiť niečo nové. O tejto téme sme sa rozprávali s Jurajom Tekelom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Prečo je dôležité popularizovať medzi ľuďmi vedu? Existuje… pokračuj

Vedci aktualizovali stratégiu pre budúcnosť časticovej fyziky v Európe

Rada CERN dnes oznámila, že jednomyseľne aktualizovala stratégiu zameranú na smerovanie budúcnosti fyziky častíc v Európe v globálnom kontexte (dokument je dostupný tu). Aktualizované odporúčania zdôrazňujú vedecký význam časticovej fyziky a jej technologický, spoločenský a ľudský kapitál. V aktualizácii Európskej stratégie pre fyziku častíc z… pokračuj

Vedátor 2 + 1: Fyzika pri rekorde

Lietanie vo formácii V Nevyhnutný aspekt pri lietaní je tvorba vzdušných vírov. Let je možný vďaka tomu, že pod krídlami je väčší tlak ako nad nimi. Vzduch spod krídel sa snaží dostať nad ne, obtiecť ich, čo vyvolá vírové prúdenie, ktoré sa tiahne za krídlami.… pokračuj

Hľadanie (zbytočného) prostredia

V druhej polovici 19. storočia popisovali fyzikálne deje dve rôzne teórie. Mechanické javy vystihovali Newtonove pohybové zákony z roku 1687. Elektrické, magnetické a optické procesy boli vyjadrené Maxwellovými rovnicami z roku 1865. Tieto dve teórie však neboli kompatibilné. Krátko po Maxwellovom objave sa všeobecne očakávalo,… pokračuj

Potvrdenie predpokladaného

Susediace magnety na seba bežne pôsobia tak, že opačné póly sa priťahujú a rovnaké odpudzujú. Vo švajčiarskom Inštitúte Paula Scherrera a na Spolkovej vysokej technickej škole v Zürichu však zistili, že magnety sa môžu natáčať aj kolmo na svojich susedov. V priestorových štruktúrach už niečo… pokračuj

Posun k nulovému odporu

Materiál na báze superhydridu lantánu prechádza do supravodivého stavu pri ochladení na -23 °C. Supravodivosť objavil v roku 1911 holandský fyzik Heike Kamerlingh Onnes (1853 – 1926). Bolo mu okamžite jasné, že ide o prelomový objav s obrovským potenciálom praktického využitia. Veď náhrada bežných elektrických… pokračuj