Unikátna konopa siata

V našich zemepisných šírkach sa konopa siata pestovala odpradávna. V čase svojho využívania vo svetovom poľnohospodárstve bola najdôležitejšou surovinou pre tisícku výrobkov a vyrábala sa z nej väčšina celosvetovej produkcie vlákna, látok, olejov na svietenie, papiera, kadidla, vôní a liekov. Podľa niektorých odborníkov doposiaľ nepoznáme… pokračuj

Kvitnúca jar v Malej Fatre

Každé ročné obdobie má v Malej Fatre svoje čaro, ale prechádzka či túra v jarnom období, keď sú zakvitnuté lesné prieseky, tiesňavy, rokliny, podhorské lúky či hole, zanechá v nás nezabudnuteľný zážitok. Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria predstavuje nepravidelnú elipsu… pokračuj

Rastliny prišli skôr

Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného… pokračuj

Vysokohorskí bojovníci

Len málo druhov prvotného rastlinstva a živočíšstva sa dokázalo prispôsobiť neobyčajne drsným prírodným pomerom vysokohorského prostredia. Počas striedania geologických dôb tu rastlinné a živočíšne druhy vymierali a nahrádzali ich nové, až tu napokon našli svoj trvalý domov. V dávnych geologických dobách vzniklo niekoľko vysokohorských rastlinných druhov, ktoré nemožno… pokračuj

OrganiCity – vypestované supermesto

Predstavte si rastlinu vypestovanú zo zázračných fazúľ, takú vysokú a veľkú, že by mohla vytvárať priestor pre domy, alebo ešte lepšie, mohla by byť domom samotným. Stavba, ktorá nestojí, budova, ktorá sa nebuduje. Pestovaná architektúra – biotektúra je koncepčný návrh nového typu architektúry. Biotektúra ako… pokračuj

Obojstranná závislosť

Človek si o sebe myslí – a vo všeobecnosti sa tak aj správa –, že je pánom tvorstva. Vedel by však prežiť bez rastlín? Čím by sa živil, keby rastliny neexistovali? Ako by vyzeralo jeho životné prostredie, keby nebolo rastlín? Je život človeka závislý od… pokračuj

Stromy do neúrodnej pôdy

Teka obrovská je jedným z najcennejších stromov obnovy tropických lesov, no v kyslých pôdach prudko sa zvažujúcich tropických území sa jednoducho často nedokáže uchytiť. Ukázalo sa však, že domorodé druhy stromov Panamy takéto problémy nemajú a na daných územiach predstavujú podstatne lepšiu voľbu na obnovu… pokračuj

Nebezpečné invázne druhy

Invázne druhy predstavujú pre biodiverzitu Európy nezanedbateľnú hrozbu, ktorá by mohla viesť k výrazným ekologickým a socioekonomickým škodám. Zákony Európskej únie kážu členským štátom zabrániť vstupu a šíreniu týchto zvierat a rastlín. Nedávna správa Spoločného výskumného centra Európskej únie identifikovala 37 inváznych druhov ako problém… pokračuj

Patria rastliny do vyššej ligy?

Rastlinná ríša je oveľa zaujímavejšia, ako by sa nám zdalo. V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou… pokračuj

Prečo kvety voňajú?

Väčšina biologických organizmov využíva čuch a prchavé arómogenné látky na vyhľadanie zdrojov potravy, na uniknutie pred potenciálne toxickými potravinami alebo škodlivým prostredím, ba dokonca aj ako komunikačný nástroj. Prchavé látky, ktoré človek vníma pozitívne, označujeme ako vôňa alebo aróma, a ako pach, prípadne zápach, ak je vôňa nepríjemná. Aromatické látky prijímajú čuchové receptory, ktorými… pokračuj