Vysokohorskí bojovníci

Len málo druhov prvotného rastlinstva a živočíšstva sa dokázalo prispôsobiť neobyčajne drsným prírodným pomerom vysokohorského prostredia. Počas striedania geologických dôb tu rastlinné a živočíšne druhy vymierali a nahrádzali ich nové, až tu napokon našli svoj trvalý domov. V dávnych geologických dobách vzniklo niekoľko vysokohorských rastlinných druhov, ktoré nemožno… pokračuj

OrganiCity – vypestované supermesto

Predstavte si rastlinu vypestovanú zo zázračných fazúľ, takú vysokú a veľkú, že by mohla vytvárať priestor pre domy, alebo ešte lepšie, mohla by byť domom samotným. Stavba, ktorá nestojí, budova, ktorá sa nebuduje. Pestovaná architektúra – biotektúra je koncepčný návrh nového typu architektúry. Biotektúra ako… pokračuj

Obojstranná závislosť

Človek si o sebe myslí – a vo všeobecnosti sa tak aj správa –, že je pánom tvorstva. Vedel by však prežiť bez rastlín? Čím by sa živil, keby rastliny neexistovali? Ako by vyzeralo jeho životné prostredie, keby nebolo rastlín? Je život človeka závislý od… pokračuj

Stromy do neúrodnej pôdy

Teka obrovská je jedným z najcennejších stromov obnovy tropických lesov, no v kyslých pôdach prudko sa zvažujúcich tropických území sa jednoducho často nedokáže uchytiť. Ukázalo sa však, že domorodé druhy stromov Panamy takéto problémy nemajú a na daných územiach predstavujú podstatne lepšiu voľbu na obnovu… pokračuj

Nebezpečné invázne druhy

Invázne druhy predstavujú pre biodiverzitu Európy nezanedbateľnú hrozbu, ktorá by mohla viesť k výrazným ekologickým a socioekonomickým škodám. Zákony Európskej únie kážu členským štátom zabrániť vstupu a šíreniu týchto zvierat a rastlín. Nedávna správa Spoločného výskumného centra Európskej únie identifikovala 37 inváznych druhov ako problém… pokračuj

Patria rastliny do vyššej ligy?

Rastlinná ríša je oveľa zaujímavejšia, ako by sa nám zdalo. V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou… pokračuj

Prečo kvety voňajú?

Väčšina biologických organizmov využíva čuch a prchavé arómogenné látky na vyhľadanie zdrojov potravy, na uniknutie pred potenciálne toxickými potravinami alebo škodlivým prostredím, ba dokonca aj ako komunikačný nástroj. Prchavé látky, ktoré človek vníma pozitívne, označujeme ako vôňa alebo aróma, a ako pach, prípadne zápach, ak je vôňa nepríjemná. Aromatické látky prijímajú čuchové receptory, ktorými… pokračuj

VESMÍRNE laboratórium rastlín

Floridská univerzita už 15 rokov vysiela semená rastlín do vesmíru. Rastliny zohrávajú dôležitú úlohu pri výžive ľudstva. Niet pochýb o tom, že pri budúcich dlhodobých výpravách ľudí do vzdialenejšieho vesmíru sa bez rastlín ako zdroja výživy nezaobídeme. Je preto dôležité dozvedieť sa čo najviac o… pokračuj

Pestovanie rastlín v kozme

Vďaka novému rozpočtu pre NASA, ktorý na tento rok schválil vesmírnej agentúre 19,5 miliardy amerických dolárov, sú lety na Mars s posádkou bližšie než kedykoľvek predtým. Verejné aj súkromné korporácie sa v súčasnosti intenzívne pripravujú na návrat na Mesiac, ako aj na prvé kroky na… pokračuj

Iné ako ostatné

Orchidey sú známe pomerne častým výskytom najrozličnejších abnormít. Najčastejšie sa prejavujú rôznymi farebnými mutáciami alebo odchýlkami v stavbe kvetu a vo vegetatívnych častiach rastlín.  Niektoré z odlišností sú dedičné. Znamená to, že orchidey sa normálne rozmnožujú a ich abnormity môžeme pozorovať dlhodobo. Výskyt iných je… pokračuj