Skúsme sa zamyslieť nad vzduchom okolo nás. Určite začneme premýšľať o kyslíku, ktorý nám umožňuje dýchať. Kyslík však tvorí iba 21 % zemskej atmosféry. Jej zvyšok sa skladá z dusíka, argónu, oxidu uhličitého, vodných pár a mnohých iných plynov. Atmosféra je pre život na Zemi… pokračuj
Na dno sveta v temnote podmorskej hlbočiny Challenger sa od januára 1960 do júna 2022 pozrelo iba 27 odvážlivcov. Do vesmíru sa medzitým od apríla 1961 do novembra 2022 dostalo 367 letov s ľudskou posádkou. Hoci voda pokrýva približne 71 % zemského povrchu a takmer… pokračuj
Desaťročia štúdií dokázali, že kryštálová štruktúra uhlíka má významný vplyv na vlastnosti materiálu. Okrem grafitu a diamantu vedci predpovedali niekoľko nových štruktúr uhlíka, ktoré by sa dali nájsť pri tlaku nad 1 000 gigapascalov (GPa). Tieto tlaky, približne 2,5-násobok tlaku v jadre Zeme, sú relevantné… pokračuj
Supravodiče sú materiály, v ktorých pri ochladení pod určitú teplotu vymizne elektrický odpor – elektrický prúd cez ne prechádza bez strát. Supravodivosť objavil v roku 1911 holandský fyzik Heike Kamerlingh-Onnes (1853 – 1926), a to pri meraní teplotnej závislosti elektrického odporu ortuti. Pri poklese teploty… pokračuj
Keď stúpa tlak Hlbokomorské živočíchy majú špeciálne vlastnosti, ktoré im pomáhajú vyrovnať sa s obrovským tlakom vody. Atmosféra na našej planéte pôsobí na zemský povrch určitou tlakovou silou. Tento tlak vzduchu nazývame atmosférický a závisí od nadmorskej výšky, veľkosti tiažového zrýchlenia, hrúbky, teploty a hustoty… pokračuj
Jednou zo stavových veličín, čiže veličín kvality, v termodynamike je entropia. Je to fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť systému. Podľa jedného zo základných zákonov termodynamiky entropia uzavretého systému sa buď nemení, alebo rastie. Entropia je slovo pochádzajúce z gréckeho slova označujúceho zmenu formy. Pojem entropia… pokračuj
Chemické reakcie vo vodných roztokoch pri vysokých tlakoch a teplotách – hydrotermálne syntézy, využívajú chemici na prípravu mnohých látok. Tieto reakcie však prebiehajú i v prírode, napríklad v blízkosti podmorských sopiek, a vďaka nim vznikli aj mnohé ložiská rúd. V predstavách väčšiny z nás sú… pokračuj
Vedcom sa vôbec prvýkrát podarilo načúvať zvukom v najväčších hĺbkach svetových oceánov. Prekvapili sa, keď v hĺbke takmer 11 kilometrov počuli veľké množstvo prirodzených, ale aj ľuďmi spôsobených zvukov. V hlbočine známej pod názvom Challenger, ktorá je súčasťou Mariánskej priekopy, nachádzajúcej sa blízko Mikronézie, zaznamenával titánom obalený… pokračuj
