Voda zo vzduchu

Vedci z Akronskej univerzity v Ohiu pod vedením Shing-Chunga Wonga začali vyvíjať špeciálny materiál z nanovláken, ktorý by sa mohol použiť na získavanie vody aj v najsuchších oblastiach sveta, a to z najväčšieho zdroja, ktorý je k dispozícii – zo vzduchu. Základom je membrána vyrobená… pokračuj

Na priemere záleží

Vedci z Riceovej univerzity v texaskom Houstone robili zaujímavé pokusy s nanorúrkami, do ktorých vložili vodu. Pri správnom priemere nanorúrky sa molekula vody zoradí do štvorca, pretože slabé van der Waalsove sily medzi vnútorným povrchom nanorúrky a molekulami vody sú dostatočne silné na to, aby… pokračuj

Expresný návrat života

Morské sedimenty ukázali nečakane skorý lokálny návrat foriem života a ekosystémov po dopade planétky, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil veľké dinosaury. Dinosaury, najväčšie bylinožravé i mäsožravé tvory, aké kedy kráčali po zemskej súši, zaujali aspoň načas vari každého. Atraktívny je aj ich zánik, zásah… pokračuj

Ortovoda a paravoda

Dve izomérne formy vody sa odlišujú svojou schopnosťou vstupovať do chemických reakcií. Pri využívaní vody – či už ju pijeme, umývame sa ňou alebo nám slúži pri príprave jedál – si asi málokedy uvedomujeme, že bez tejto jednoduchej zlúčeniny by sme neexistovali. Voda je podstatnou… pokračuj

Narástli v dôsledku chladu

Vo všeobecnosti zvyknú byť vodné cicavce väčšie než ich blízki suchozemskí príbuzní. Napríklad najväčšie tulene sú dvakrát také veľké ako najväčšie medvede a lamantínovité sú od svojich bratrancov damanov, ktoré sú veľké ako mačky, ťažšie takmer o 500 kilogramov. Aby vedci zistili, prečo to tak… pokračuj

Dehydrovaný Mars

Doterajšie štúdie indikovali, že Mars, ktorý bol kedysi pokrytý oceánom s hĺbkou okolo 100 metrov, stratil množstvo vody cez únik vodíka. Najnovšia štúdia však identifikuje prašné búrky ako mechanizmus, ktorý pomáha plynu uniknúť. Vplyv všetkých prašných búrok by mohol tvoriť až 10 % momentálnej straty… pokračuj

Bentické kôrovce

Medzi bentické kôrovce patria druhy obývajúce dno (bentál) vodných tokov. Do tejto skupiny živočíchov zaraďujeme aj množstvo iných druhov patriacich medzi ploskulice, máloštetinavce, pijavice, mäkkýše a hmyz. Čoraz častejšie sa u nás objavujú aj kôrovce, ktoré pochádzajú z iných krajín, a preto im hovoríme nepôvodné… pokračuj

Chladno, chladnejšie, sneh…

Hydrológia ako veda o kolobehu vody v prírode sa zaoberá aj tvorbou a topením snehovej pokrývky. Dôležitým dôvodom na meranie snehu je protipovodňová ochrana ľudí a majetku. Snehové kryštály vznikajú z podchladených vodných kvapôčok oblakov alebo priamou sublimáciou vodnej pary na ľadové kryštalické jadrá. Majú… pokračuj

Hydrotermálne deje v laboratóriách a v prírode

Chemické reakcie vo vodných roztokoch pri vysokých tlakoch a teplotách – hydrotermálne syntézy, využívajú chemici na prípravu mnohých látok. Tieto reakcie však prebiehajú i v prírode, napríklad v blízkosti podmorských sopiek, a vďaka nim vznikli aj mnohé ložiská rúd. V predstavách väčšiny z nás sú… pokračuj

Záhadné skupenstvo vody

Skupenské stavy vody – ľad, voda a para – sú asi každému dobre známe. Existuje však aj taká forma tejto najobyčajnejšej látky na Zemi, ktorú nemožno zaradiť k žiadnemu z nich. Aj napriek jej dlhodobému využívaniu ju dosiaľ takmer nik nevidel. Volá sa superkritická voda.… pokračuj